Primárny kontakt » Prečítali sme za Vás

Odborníčka na zdravotníctvo Palušková: eZdravie je zbabraný projekt

všeobecný lekár — Fri, 30 Mar 2018 15:20:48 +0000

Tesne pred politickou krízou a zmenami vo vláde odišla Monika Palušková z postu hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo. Prekážalo jej, že rezort robí mnohé nesystémové kroky. Osoba novej ministerky podľa nej nie je zárukou na zmenu. “Neočakávame nič nové,” povedala prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska.

Celý článok nájdete tu:

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/463988-odbornicka-na-zdravotnictvo-paluskova-ezdravie-je-zbabrany-projekt/

Autor: Zlatica Beňová

Foto: pravda.sk, Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS)

Naozaj môže mŕtvych prehliadať každý s certifikátom ÚDZS?

všeobecný lekár — Sun, 11 Mar 2018 12:08:37 +0000

Slovenská súdnolekárska spoločnosť kategoricky nesúhlasí so štvrtkovými (8.3.) vyjadreniami prezidenta Policajného zboru SR Tibora Gašpara v súvislosti s neprítomnosťou súdneho lekára na mieste vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martina Kušnírovej. Ten skonštatoval, že bol dodržaný postup, aj keď na mieste činu bol len obhliadajúci lekár s certifikátom na obhliadanie mŕtvol.

Jeho tvrdenia považuje Slovenská súdnolekárska spoločnosť za účelové ospravedlnenie profesionálneho zlyhania polície. Zároveň ide o dehonestáciu súdneho lekárstva ako medicínskeho odboru, ktoré musí byť ako forenzná disciplína zastúpené pri trestných činoch proti životu a zdraviu priamo na mieste činu. Spoločnosť zároveň poukazuje na to, že súdny lekár je okrem iného špecialista na určovanie času smrti či posudzovanie násilia na človeku. Bezprostredné informácie z miesta činu sú pre neho nenahraditeľné pri pitve a vypracovaní znaleckého posudku.

„Prítomnosť súdneho lekára na miestne trestného činu vraždy považujeme preto za nanajvýš potrebnú a opodstatnenú elementárnou logikou samotného vyšetrovania. Pri zohľadnení systému pregraduálnej a postgraduálnej výučby medicíny nie je možné súdneho lekára z odborného hľadiska v takýchto prípadoch nahradiť lekárom s inou špecializáciou,“ uviedol predseda Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti Boris Ťažký v stanovisku. Spoločnosť zároveň zdôrazňuje, že pri podozrení na smrť spôsobenú inou osobou sa má na obhliadku mŕtveho tela vždy privolať súdny lekár.

Policajný prezident Gašpar na tlačovej konferencii podotkol, že na mieste činu vraždy bol obhliadajúci lekár, ktorý mal od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou certifikát na to, aby mohol obhliadať mŕtvoly. Postup tak bol podľa neho dodržaný. „Súdniari to posúdili. Mali na stole, čo bolo treba, a riešili pitvu v súlade so zákonom. To znamená, dostali všetky podklady, robia všetky vyšetrenia,“ uviedol Gašpar s tým, že niekedy je na prospech veci, ak súdny lekár v postavení súdneho znalca nie je dotknutý miestom činu.

Pochybnosti o odbornosti lekára, ktorého polícia povolala k obhliadke tiel novinára a jeho priateľky sa objavili už skôr. Spomínaný lekár bol podľa dostupných informácií patológom, ktorý prednáša histológiu. Práve skutočnosť, že na mieste nešťastia v Kuciakovom dome v obci Veľká Mača neďaleko Trnavy nebol súdny lekár, by mohlo sťažiť určenie času smrti a ďalšie okolnosti.

Zdroj: pravda.sk

Foto: pravda.sk

Minister Drucker si kúpil novú nehnuteľnosť na Floride

všeobecný lekár — Wed, 17 Jan 2018 09:25:53 +0000

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker sa môže chváliť novou nehnuteľnosťou. Pred pár mesiacmi sa totiž stal polovičným majiteľom domu na Floride. Druhým majiteľom je jeho dlhoročný priateľ Jozef Michálek, majiteľ hotelov Holliday Inn v Žiline, Bratislave a Trnave.

Dom na Floride vlastní od leta 2017. “Minister zdravotníctva Tomáš Drucker vlastní uvedenú nehnuteľnosť spoločne (na polovicu) s pánom Jozefom Michálekom. Sú dlhoroční priatelia,” povedal pre Topky hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Dom kúpila manželka

Minister zdravotníctva ju kúpil za 60 500 dolárov (približne 49 585 eur). “Ďalších cca 50 tisíc dolárov sa zaviazal investovať do rekonštrukcie, nakoľko kondomínium má už 20 rokov,” uviedla Eliášová. Dom však oficiálne nekúpil Drucker.

“Dom kupovala manželka pána ministra zdravotníctva, Tomášovi Druckerovi ako politikovi bankové pravidlá nedovoľujú otvoriť si v inej krajine (teda ani v Spojených štátoch amerických) účet,” informovala hovorkyňa. Pravidlá to neumožňujú ani v Európskej únii, pretože politici v niektorých funkciách môžu mať účet iba vo svojej krajine.

Novú nehnuteľnosť plánuje využívať na súkromné účely, keďže jeho otec žije už viac ako 30 rokov v Kanade. “Dom sa bude využívať na možnosť trávenia rodinnej dovolenky, aj so svojím otcom,” dodala Eliášová. Dom má štyri spálne, tri kúpeľne, súkromný vyhrievaný bazén a kúpele a tropické prostredie. Dom sa nachádza v blízkosti pláže, centra mesta a nákupných stredísk. Bol postavený v roku 1995.

Zdroj: topky.sk

Foto: topky.sk, TASR

eHealth pred štartom: Chýbajú preukazy, spolky lekárov žiadajú posun

všeobecný lekár — Sat, 16 Dec 2017 09:37:20 +0000

Zástupkyňa lekárskej organizácie adresovala systému ostré slová. Postavený má byť na hlinených nohách. Lekári môžu dostávať podozrivé faktúry od softvérovej firmy.

Tisíce ambulantných aj lôžkových zdravotníckych zariadení, ich lekárov a sestier tesne pred Vianocami stále nemá elektronické identifikačné karty, čítačky ani PIN kódy. Potrebujú ich, aby mohli zapisovať a čítať údaje pacientov v rámci národného systému eHealth.

Upozorňuje na to Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska. Potvrdzujú to aj zdroje Živé.sk, podľa ktorých nie sú vybavené ešte ani niektoré žiadosti z prelomu leta a jesene.

Navyše celé dni je vraj infolinka vytrvalo nedostupná a nervózni záujemcovia nemajú komu položiť praktické otázky, dodáva organizácia.

Okrem toho Lekárske odborové združenie vyzýva štát, aby štát posunul zavedenie eHealthu kvôli nepripravenosti lekárov a viac sa zaoberal pripomienkami lekárov, Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a Slovenskej lekárskej komory. Inak sa podľa neho systém úspešne nepremietne do praxe, informoval server Webnoviny.sk.

Ešte dlho nedorobok?

Prezidentka organizácie Monika Palušková píše, že eZdravie prešlo deformáciami a z pôvodne rozumného a potrebného pomocníka sa stáva „nočná mora, ktorá sa ešte stále dokáže obludne vyvíjať“.

„Systém je naďalej na míle vzdialený od úlohy pomocníka. Zhruba 90 percent sľubovaných funkcionalít v balíku doteraz nie je a som presvedčená, že za súčasných okolností bude ešte dlho fungovať ako nedorobok,“ tvrdí Palušková. Spomína aj technologické a bezpečnostné riziká.

Na druhej strane šéf Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Peter Blaškovitš ešte koncom novembra pre Živé.sk uvádzal, že v oblasti zabezpečenia dát má najmenšie obavy. V rámci technológie sú podľa informácií Živé.sk použité aj zahraničné komplikované riešenia.

Ako to má začať

Pravdou je, že od 1. januára sa majú spustiť len tri moduly eHealthu – eRecept, eVyšetrenie a Národný portál zdravia s Elektronickou zdravotnou knižkou občana.

Živé.sk už skôr písalo, že pôvodný modul pre predpisovanie liekov štát nahrádza iným riešením. Blaškovitš to čiastočne poprel, no zmení sa spôsob posielania dát – najskôr pôjdu do zdravotných poisťovní a potom do eHealthu. Tie si tak museli sprevádzkovať vlastné systémy.

Dôvera mala vlastný systém Bezpečné lieky online už dlhšie, Všeobecná zdravotná poisťovňa dostala modul zadarmo a má si ho upravovať podľa vlastných požiadaviek. Union si dal vytvoriť vlastné riešenie s identickou funkcionalitou.

Mnohí zvažujú koniec

Súčasne Lekárske odborové združenie poukázalo na nedostatočnú pripravenosť lekárov a že tak hrozí spomalenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, uvádzajú Webnoviny.sk.

„Dodnes neboli nemocniční lekári nijak zaškolení na prácu v tomto systéme,“ uviedol predseda Lekárskeho odborového zväzu Peter Visolajský.

Lekári a sestričky majú podľa NCZI využívať rovnaké programy ako doposiaľ. Pribudnúť má len využívanie spomínanej elektronickej karty pri prístupe do systému. V praxi ale lekári nemusia mať softvér, ktorý novinku zvláda alebo by sa dal na ňu aktualizovať. Niektorí lekári navyše reálne ordinujú bez špecializovaného softvéru či dokonca počítača – napriek vyhláške o povinnosti.

Predstaviteľ lekárskych odborov tiež vyzval ministerstvo, aby bralo do úvahy, že starí doktori majú stále silnejšie obavy z vlastnej nedostatočnej pripravenosti a môžu nakoniec ambulancie zatvoriť.

Štát však počíta so scenárom, že sa do eHealthu nepripoja úplne všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čo priznal ešte v júni.

Faktúra s právnymi následkami

Paluškovej sa nepozdáva ani praktika firmy Medicom Software, ktorá ako jedna z viacerých vyvíja ambulantný softvér. Dostala od nej faktúru na 60 eur za aktiváciu modulu eRecept Všeobecnej zdravotnej poisťovne a do budúcnosti aj ďalších dvoch poisťovní. Mala pritom ešte júnový dátum vystavenia i splatnosti.

Priložený sprievodný list dodával, že keď nedôjde k zaplateniu do konca roka, poplatok bude vyšší. Navyše lekári majú platiť i štvrťročný udržiavací nekonkretizovaný poplatok. Prvý je v cene aktivácie.

Palušková avizuje riešenie listu a faktúry právnou cestou. „Napriek vysokému dátumu upozorňujeme všeobecných lekárov, aby neuhrádzali faktúry za služby, ktoré sú v rozpore s viacerými právnymi normami,“ dodáva.

Autor: Lukáš Kosno

Zdroj: zive.sk

Nová zmena, ktorá nepoteší: Ďalší poplatok za vyšetrenie, z tej sumy padnete na zadok

všeobecný lekár — Wed, 22 Nov 2017 16:51:50 +0000

Myšlienka objednávania k lekárom za peniaze opäť ožila. Poslanci parlamentného výboru pre zdravotníctvo dostali pred utorkovým (21.11.) rokovaním pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedli tzv. doplnkové ordinačné hodiny. Pacient by sa v rámci nich mohol objednať, za vyšetrenie by si však musel zaplatiť. Návrh, o ktorom sa nakoniec nerokovalo a poslanci sa k nemu majú vrátiť v utorok (28.11.), počíta s maximálnou sumou 50 eur.

O zavedení doplnkových ordinačných hodín hovoril minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) začiatkom roka. Návrh predstavil novinárom na tlačovej konferencii, do legislatívneho procesu ho rezort nakoniec nepredložil. Od nápadu sa nakoniec po kritike lekárov upustilo. Drucker vtedy hovoril o tom, že na doplnkové ordinačné hodiny, ktoré chcel zaviesť od budúce roka, ešte nevyzrela doba.

Pozmeňujúci návrh sa podobá na pôvodný návrh ministerstva. Počíta však s vyššou sumou, ktorú môže pacient maximálne zaplatiť za vyšetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín, a to 50 eur. Predpísané lieky či ďalšie zdravotné výkony, ktoré lekár indikuje, budú aj v tomto čase už hradené zdravotnou poisťovňou. Ak si pacient zaplatí, k špecialistovi sa bude môcť objednať aj bez výmenného lístka. Návrh tiež prináša povinnosť pre lekárov prijať pacienta do 15 dní od objednania.

Drucker poukazuje, že poslanci sa už na poslednom rokovaní zdravotníckeho výboru zhodli, že je záujem istým spôsobom vyriešiť otázku objednávania sa k lekárom za poplatok. Pripomína, že sa má vyriešiť bez toho, aby sa znižovala alebo zhoršovala dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ľudí, ktorí platiť nechcú. Pokiaľ budú chcieť lekári doplnkové hodiny zaviesť, budú musieť preto pracovať viac.

Doplnkové ordinačné hodiny si lekár nebude musieť povinne stanoviť, bude to dobrovoľné. Možnosť prijať pacientov za poplatok majú dostať lekári, ktorí ambulujú aspoň 25 hodín týždenne, a to najskôr po 14.00 h. Od 13.00 h to má byť vtedy, ak ambulujú aspoň 30 hodín. Doplnkové hodiny majú tvoriť maximálne 30 percent z trvania ordinačných hodín. Počas nich môže byť ošetrená najviac tretina z pacientov, ktorých za týždeň ambulancia ošetrí. Lekár špecialista by ich mohol zaviesť aj počas celého dňa, ak v ten normálne vôbec neambuluje.

Krajčí: Drucker potajomky presadzuje, aby si ťažko chorí platili za vyšetrenie u špecialistu až 50 eur

Ministerstvo zdravotníctva chce cez návrh poslanca Tibora Bastrnáka (Most – Híd) potajomky presadiť poplatky za vyšetrenie u špecialistu. To môže spôsobiť, že napríklad ľudia trpiaci rakovinou, ktorí budú potrebovať vyšetrenie skôr, si zaň budú musieť platiť až 50 eur.

Podľa tieňového ministra zdravotníctva Mareka Krajčího môže tento návrh predĺžiť už aj tak dlhé čakanie na vyšetrenie u špecialistu. „Považujem to za veľmi nešťastný návrh. V marazme nášho zdravotníctva, keď sa na vyšetrenie k špecialistom čaká aj niekoľko mesiacov, si vládna koalícia zvolila na riešenie problému najmenej vhodný spôsob,“ uviedol Marek Krajčí.

Návrh na zmenu zákona tiež hovorí, že lekár môže až 30 % z času svojich ordinačných hodín vyhradiť pre takýchto záujemcov. „Keď pôjde manažment nášho zdravotníctva týmto smerom aj naďalej, kvalitná zdravotná starostlivosť bude dostupná iba pre bohatých, tí menej solventní zostanú bokom,“ upozorňuje Krajčí.

„Vyzývam ministra zdravotníctva a vládnu koalíciu, aby tento nehorázny a nesystémový návrh z rokovania parlamentného výboru stiahli, pretože nie je korektné, aby si ľudia, ktorí si poctivo platia zákonné zdravotné poistenie, platili za vyšetrenie aj druhýkrát,“ povedal Marek Krajčí.

Zdroj: topky.sk

Foto: sme.sk

Zdravotníci musia do konca októbra požiadať o elektronický preukaz

všeobecný lekár — Sat, 16 Sep 2017 22:09:11 +0000

Zdravotnícki pracovníci sú v súvislosti so zavádzaním elektronického zdravotníctva do praxe povinní do konca októbra požiadať o vydanie elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka. Ten slúži na ich identifikáciu a autorizáciu do elektronického systému. Ak zdravotníci termín nestihnú, hrozia im sankcie.

“Tento preukaz slúži na prihlásenie sa do Národného zdravotníckeho informačného systému (ezdravie) a následne pre podpis jednotlivých zdravotných záznamov, tým nahrádza existujúcu pečiatku,” vysvetlila pre TASR hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Soňa Valášiková. Zdravotníci si ho môžu vybaviť viacerými spôsobmi.

Preukaz sa dá vybaviť na vyše 600 pracoviskách Slovenskej pošty cez Integrované obslužné miesta či osobne na pracovisku NCZI v Bratislave. Rovnako poštou, žiadosť však treba predtým podpísať na notárskom alebo matričnom úrade. O preukaz možno požiadať aj podaním cez www.slovensko.sk. Zamestnanci veľkých nemocníc to budú môcť urobiť priamo na pracovisku. V prípade otázok môžu zdravotníci kontaktovať call centrum NCZI, ktoré je k dispozícii počas pracovných dní od 08.00 do 16.00 h na telefónnom čísle 02/32 35 30 30.

Poistenci majú pre potreby elektronického zdravotníctva využívať občianske preukazy s elektronickým čipom. Do roku 2021 však platí prechodné obdobie, pacienti sa môžu teda preukázať buď občianskym s čipom, alebo s preukazom poistenca.

“Pacient má prístup k svojim údajom cez Národný portál zdravia (www.npz.sk), kde je klientska zóna – v pravom hornom rohu je vstup do systému cez okno elektronická zdravotná knižka občana. Cez ňu sa občan dostane k svojej osobnej zdravotnej dokumentácii. Môže si prezerať, aké lieky a kedy mu boli lekárom predpísané, vydané, aké úkony boli urobené, bude vidieť všetky svoje diagnózy a vyšetrenia. A najmä bude vidieť, ktorý lekár a kedy sa pozeral na jeho dáta,” priblížila Valášiková.

NCZI pripája v súčasnosti do systému elektronického zdravotníctva ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Podľa súčasne platnej legislatívy – od 1. januára 2018 budú všetci poskytovatelia povinní ukladať dáta do elektronickej zdravotnej knižky občana, a teda plne využívať systém elektronického zdravotníctva. Od budúceho roka by tak mala fungovať elektronická preskripcia liekov či zaznamenávanie vyšetrení do elektronickej zdravotnej knižky.

Pacienti majú mať vďaka elektronizácii zdravotníctva ľahký a rýchly prístup k svojim zdravotným záznamom. “Odstránia sa opakované vyšetrenia u lekárov, zefektívnia sa návštevy u lekára, obmedzia sa nepriaznivé účinky liekov a budú mať lepší finančný prehľad o nákladoch na liečbu. Lekári získajú rýchly prístup k zdravotným záznamom pacienta, čo im umožní zvýšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti,” zhrnula Valášiková.

Zdroj: TASR

Foto: fotolia.com

Poliklinika ProCare podmieňuje operáciu kolena úhradou poplatku 249,- EUR

všeobecný lekár — Sat, 15 Apr 2017 19:39:41 +0000

Poliklinika ProCare (SI Medical, s. r. o.) podmieňuje úhradou poplatku 249,- EUR operáciu kolena, ktorá je indikovaná lekárom a plne hradená zdravotnou poisťovňou.Nemocnica s poliklinikou Medissimo (SI Medical, s. r. o.), ktorú vlastní firma ProCare, a. s. podmieňuje absolvovanie operácie kolena, ktorá je indikovaná ich lekárom poplatkom vo výške 249,- EUR.

V zmysle ustanovenia § 3, odsek 4.), písmeno a) zákona č. 577/2004 Z. z. neoddeliteľnou súčasťou zdravotného výkonu je aj objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas.

V zmysle ustanovenia § 44, odsek 1.) zákona č. 577/2004 Z. z. poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu,30) nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona.

30) § 7 zákona č. 581/2004 Z. z.

V zmysle ustanovenia § 44, odsek 2.) zákona č. 577/2004 Z. z. poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením. 35)

35) Napríklad § 628 až 630 Občianskeho zákonníka.

Dôkaz:

poplatok podmieňujúci operáciu plne hradenú zdravotnou poisťovňou

Poliklinika ProCare Central (ProSanus, a. s.) za vyberanie poplatkov cez firmu ProCare, a. s. už pokutu v minulosti od samosprávy dostala. Pozrime si šokujúce zábery skrytej kamery TV Markíza odkrývajúce desivú pravdu vyberania poplatkov polikliník siete ProCare:

http://www.tvnoviny.sk/domace/1844520_dostane-sa-pacient-k-lekarovi-naozaj-bezplatne-skryta-kamera-v-nitre-ukazuje-opak

http://www.tvnoviny.sk/domace/1819816_procare-tvrdi-ze-poplatky-uz-nevybera-skrytou-kamerou-sme-zistili-opak

http://www.tvnoviny.sk/domace/1807660_liecit-by-mali-bezplatne-realita-je-ina-procare-hrozi-pokuta

http://www.tvnoviny.sk/domace/1804194_ludia-sa-stazuju-ze-musia-platit-u-lekara.-skumali-sme-ako-to-realne-funguje

Ďalšie medializácie pokutovaných poplatkov polikliniky ProCare:

http://domov.sme.sk/c/20096315/poliklinika-zo-siete-procare-dostala-dvojtisicovu-pokutu.html

http://domov.sme.sk/c/7803333/preveruju-polikliniky-procare-nepaci-sa-vyberanie-poplatkov.html

Osobne som sa informoval v poliklinike SI Medical, s. r. o. (NsP Medissimo patriaca pod ProCare) a povedali mi, že za artroskopiu kolena sa u nich platí 249,- EUR i keď je operácia plne hradené z finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Veľmi jednoznačne mi pracovníčky povedali, že bez úhrady tohto poplatku operáciu absolvovať možné nie je. Keďže som sa osobne v poliklinike sťažoval, pracovníčky si zobrali na mňa telefonický kontakt, kde mi volala neskôr pani z Medissima, ktorá mi hovorila, že operáciu bez úhrady tohto poplatku absolvovať možné nie je – žiadal som ju o písomné vyjadrenie – pripájam SMS.

Operáciu mám indikovanú ešte od 09. 02. 2016 a dodnes nebola uskutočnená vzhľadom na vytváranie nezákonnej poplatkovej bariéry v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Autor: Filip Pastorek

Zdroj: sme.sk

Foto: sme.sk

Pozrite si článok z roku 2009 – Čo sa zmenilo za 8 rokov? Slovenská lieková tragédia

všeobecný lekár — Fri, 24 Mar 2017 06:48:46 +0000

Vlani dostali dodávatelia rastových hormónov od Všeobecnej zdravotnej poisťovne na výber. Buď budú produkty pre ňu dodávať cez spoločnosť Martek Medical, alebo sa môžu s biznisom s najväčšou poisťovňou na Slovensku rozlúčiť. Štátna Všeobecná patrí medzi dôležitých nákupcov liekov.

Okrem toho, že lekárňam prepláca recepty, sama ročne centrálne obstaráva medikamenty za tridsať miliónov eur pre nemocnice. Pri takomto objeme by mali v poisťovni neustále premýšľať, ako výdavky skresať a celý systém zoptimalizovať.

Ako to prebehlo v praxi? Výrobcom rastových hormónov nepomohlo, že mali dobré skúsenosti s inými distribútormi, ktorí dokázali ponúknuť konkurencieschopnú cenu. Niektorí dodávatelia si dovolili protestovať. Jedna firma napríklad upozorňovala, že Martek nemá na Slovensku potrebnú históriu. A čudovala sa, načo je vlastne dobré, že do reťazca pribudne tento článok.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:

161232>Koľko stojí rok života

Člen predstavenstva Všeobecnej – a člen kategorizačnej komisie, ktorá schvaľuje úhrady poisťovní za lieky – Martin Višňanský odpísal: „Je pre nás nepochopiteľné a zarážajúce tvrdenie, že menovaná spoločnosť [Martek] nie je dostatočnou zárukou garancie korektných obchodných vzťahov.“

A pridal varovanie: „Hovoriť o rizikách obchodu s takouto spoločnosťou hraničí podľa môjho skromného uváženia s poškodzovaním dobrého mena nášho obchodného partnera a našej spoločnosti.“

M. Višňanský zároveň poslal lekárom usmernenie propagujúce Genotropin od firmy Pfizer, ktorá na spoluprácu s Martekom pristúpila. Upozornil, že od apríla 2008 Všeobecná mení spôsob zabezpečenia liečby. Ak bol poistenec liečený iným prípravkom, mohol byť nahradený Genotropinom.

Ak nie, nemocnica si mala iný liek zabezpečiť sama, ale poisťovňa by uhradila len sumu zodpovedajúcu cene Genotropinu. Prípadný rozdiel mal doplatiť pacient. Čo bolo – mimochodom – v rozpore s rozhodnutím ministerstva, podľa ktorého boli lieky bez doplatku. V každom prípade, konkurenční dodávatelia signály pochopili. Martek Medical sa dostal k distribúcii rastových hormónov.

Firma na Všeobecnú spravila evidentne dobrý dojem. Okrem rastových hormónov ju pustila do zákaziek na ďalšie drahé lieky. Celkovo vlani poisťovňa cez spoločnosť zo skupiny Agel podnikateľa Tomáša Chreneka nakúpila liečivá za 8,7 milióna eur. Marteku sa na slovenskom trhu začalo dariť najmä potom, ako kúpil pozostatky lekárenskej firmy Fakon, v ktorej bol kedysi majiteľom predseda parlamentu a podpredseda Smeru-SD Pavol Paška.

Krajina drahých liekov

TREND opakovane zdokumentoval, ako netransparentné praktiky predražujú nákupy zdravotníckych zariadení v štátnych i samosprávnych nemocniciach. S nulovou oficiálnou reakciou v podobe zákroku štátu. O čo išlo tentoraz s rastovými hormónmi? O trochu drsné presadzovanie centralizovaného obstarávania liekov, ktoré má byť prostriedok úspory verejných peňazí?

Výdavky na lieky na Slovensku dosahujú približne 30 percent všetkých zdravotníckych nákladov. V priemere v ostatných rokoch rástli okolo 15 percent ročne. Expanziu sa ministerstvo zdravotníctva viackrát pokúšalo brzdiť, najmä priamym vstupom do cenotvorby. Od začiatku roka 2007 štát zredukoval daň z pridanej hodnoty, dvakrát direktívne prikázal plošné zníženie cien, zaviedol degresívnu maržu na drahšie lieky.

V podiele liekov na zdravotníckych výdavkoch Slovensko medzi krajinami OECD dlho kraľovalo. A hoci ho už predbehlo Maďarsko, stále patrí medzi „špičku“. Podľa porovnateľných dát z roku 2006 šla na lieky tretina výdavkov. Priemer organizácie je 12,6 percenta. Navyše, Slovensko je výrazne nadpriemerné v spotrebe denných dávok vo všetkých skupinách liekov s výnimkou kardiovaskulárnych. Vo výdavkoch v prepočte na jedného obyvateľa je na úrovni Nórska, Fínska či Južnej Kórey. Ďaleko pred Poľskom a kúsok pred Českom.

Problém sa dá rozdeliť na tri časti. Slovensko platí za lieky relatívne veľa. Tieto výdavky rýchlo rastú. A ani regulačné orgány, ani zdravotné poisťovne, ani pacienti a daňovníci nevedia, čo za zaplatené peniaze dostávajú. Ako upozorňuje analytik INEKO Peter Goliaš, iba prvá časť sa dá vysvetliť tým, že v menej rozvinutých krajinách je vyšší podiel výdavkov na lieky bežný. Za medikamenty sa platia medzinárodné ceny, zvyšná časť nákladov je v domácich cenách.

Lenže je to nekompletný príbeh. Inštitút INEKO vlani upozornil na dramatické vyššie ceny najpredávanejších liekov na slovenskom trhu oproti českému. V ôsmich prípadoch bola dokonca konečná cena lieku v Česku nižšia, než bola na Slovensku tá časť, ktorú tvorí úhrada zo strany zdravotnej poisťovne, teda bez započítania doplatku pacienta. Predraženie sa pohybovalo od desať po takmer 60 percent. I to ilustruje, že vysoké výdavky na lieky sú sotva iba dôsledok relatívnej slovenskej chudoby.

Slabé miesta sú dve. Prvým je slabo fungujúca regulácia, ktorú má na Slovensku v opise práce najmä takzvaná kategorizačná komisia. Tá raz štvrťročne vydáva zoznam liekov a ich cien. A druhým sú zamotané, netransparentné a korupčné vzťahy v liekovom reťazci zahŕňajúcom politikov, úradníkov, lekárov, lekárnikov, farmaceutické firmy, distribútorov a zdravotné poisťovne.

Akože regulácia

Systém na kontrolu liekových výdavkov Slovensko má: kategorizačnú komisiu. Tá schvaľuje cenu lieku, podiel úhrady zdravotnej poisťovne a teoreticky i to, či prípravok pôjde na trh. Celá procedúra, ktorej výsledok je zoznam v súčasnosti už 4 700 liečiv, je komplikovaný byrokratický proces. Komisia by mala byť schopná posúdiť opodstatnenosť ceny, ktorú navrhne farmaceutická firma, a spoločenskú efektívnosť jej lieku.

Prax je iná. Základným záujmom farmaceutickej firmy je dostať liek na zoznam s nulovou úhradou pacienta, vysvetľuje bývalá členka komisie Etela Janeková. Tá dlhý čas zastupovala zdravotnú poisťovňu Dôvera. Pri schvaľovaní žiadosti predkladá firma správu o účinkoch nového lieku v porovnaní s predošlou generáciou a o počte pacientov, ktorých sa novinka bude pravdepodobne týkať.

Tento údaj zvyknú firmy podhodnocovať, tvrdí E. Janeková. Po zavedení novej generácie preto alikvotne neklesne spotreba predchádzajúcej. Nový liek nahradí ten starší až v horizonte niekoľkých rokov. Dohromady to znamená nárast spotreby.

Podľa skúseností E. Janekovej sú hlavnými oponentmi v liekovej komisii zdravotné poisťovne. Lieky patria medzi ich hlavné výdavky, ktorých ceny môžu obmedziť. Na opačnej strane stoja lekári a farmaceutické firmy. Oficiálne by lekári – špecialisti v odbore – mali hodnotiť liek osobitne, no často sa to nerobí. „Analýzy farmaceutických firiem a lekárov bývajú niekedy identické vrátane preklepov či gramatických chýb,“ dodáva E. Janeková.

Ak aj kategorizačná komisia lobistov sklame, existuje plán B. Ako sa to stalo koncom roka 2006 v prípade plošnej diagnostiky baktérie Helicobacter pylori v tráviacom trakte všetkých 19- a 20-ročných extrémne drahou dychovou skúškou.

Komisia ju odmietla: kým test zo stolice stál 7,5 eura, dychová skúška (s rovnakým výsledným efektom pre testovaného) vyšla na viac ako desaťnásobok. Drahšiu metódu napokon schválil parlament priamo v zákone. Účet? Tento jeden neefektívny krok môže stáť zdravotníctvo tri milióny eur ročne.

Zdanlivé maličkosti

Na optimálne fungovanie cenovej regulácie niektoré pravidlá chýbajú, iné sa nedodržiavajú. Proces je netransparentný, a teda náchylný na korupciu. Ukázať to možno tvorbou cien, ktoré sú v rámci kategorizácie platné od januára tohto roka.

V polovici minulého roka ministerstvo zdravotníctva zverejnilo na webe oznam, v ktorom avizovalo zníženie úhrady zdravotných poisťovní za viaceré lieky. A vyzvalo výrobcov či dovozcov, nech v súlade s tým zredukujú konečné ceny, aby sa nezvýšil doplatok pacientov.

V návrhu novej kategorizácie určenom na pripomienkovanie bola v súlade s oznamom napríklad znížená úhrada poisťovní za liek Noliprel A od firmy Servier o desať percent. Lenže vo finálnom zozname je úhrada zvýšená. Iný príklad: prípravok Tarka od spoločnosti Abbott.

V návrhu bola úhrada poisťovne zredukovaná v súlade s oznámením ministerstva, vo finálnom zozname opäť zvýšená. Navyše, koncovú cenu vrátane doplatku pacienta komisia zredukovala, hoci výrobca nepodal žiadosť v stanovenej lehote a ministerstvo zmenu včas neoznámilo na internete.

Hoci ide v prípade konkrétnych liekov o „zdanlivé maličkosti“ a o možno niekoľko tisíc eur v prospech tržieb konkrétnych firiem, poukazujú na možnú mieru plytvania v celom zozname takmer päť tisícok liečiv. Navyše, netransparentná cenotvorba diskvalifikuje firmy, ktoré by mali záujem postupovať podľa pravidiel. Dodržiavanie litery regulácie sa pre nich stáva konkurenčná nevýhoda na trhu, kde ich iní hráči porušujú. Ukázala to aj novinka, ktorá mala lieky na slovenskom trhu zlacniť – referencovanie cien.

Poctiví hlupáci

Inováciu v procese kategorizácie liekov akceptoval minister zdravotníctva Richard Raši na jeseň minulého roka. Podstata referencovania je, aby dodávatelia skresali ceny liekov do výšky priemeru šiestich najlacnejších krajín EÚ. Spraviť to mali do konca minulého roka, aby nové ceny mohli platiť od apríla tohto roka. Referencovanie by malo zlacnieť napríklad onkologické lieky – na ich ceny si zatiaľ z politického a etického dôvodu netrúfol siahnuť žiaden regulátor.

Do systému referencovania zatiaľ vstúpilo necelých poldruha tisíca liekov z vyše 4 700-položkového zoznamu. Predpokladaná úspora prostriedkov zdravotného poistenia by mala dosiahnuť vyše 60 miliónov eur. Ale ministerstvo financií nebolo s postupom spokojné.

Aj pri liekoch, kde bola splnená povinnosť, bol základom síce priemer cien v šiestich najlacnejších krajinách EÚ, ale zvýšený o desať percent, s čím zákon nepočíta. Všetky nedostatky má ministerstvo zdravotníctva napraviť najneskôr do októbra tohto roka.

Nie je jasné, ako bude rezort pristupovať k liekom firiem, ktoré cenu nechcú znížiť. Viaceré spoločnosti tak skúšajú, do akej miery môžu referencovanie ignorovať. Vedia, že úradníkom je zaťažko porovnávať tisíce liekov v 27 krajinách únie. Ministerstvo akurát avizovalo, že ak by niektorá spoločnosť nenaplnila očakávania, zavolá si ju na koberec. O sankciách reč nebola.

Bez ohradu na problémy je referencovanie prostriedok zvýšenia tlaku na výrobcov a dovozcov, hoci automaticky neznamená zlacnenie lieku či úhrady pacienta. Ale ako TRENDU povedal dodávateľ, ktorý si neželá byť menovaný, ešte do polovice minulého roka bol tlak na ceny minimálny. Firmám prechádzali i pseudoargumenty typu rast nákladov na prácu či zvyšujúce sa ceny ropy. Na druhej strane tie spoločnosti, ktoré naozaj dodržali nové pravidlá referencovania, zohrali úlohu „poctivých hlupákov“.

Degresívna marža

O neprehľadných vzťahoch v liekovom reťazci na Slovensku zasa okrem legendárnej kongresovej turistiky a iných metód, ktorými farmaceutické firmy motivujú lekárov predpisovať „správne lieky“, vypovedá i príbeh degresívnej marže. Ten zasa naznačuje, ako dokážu na úradoch lobovať distribučné firmy. Samozrejme, na náklady verejných financií.

Degresívnu maržu ministerstvo zdravotníctva zaviedlo vlani: distribútor a lekáreň mohli na drahší liek inkasovať nižšiu maržu. Kým pred jej zavedením platili nemocnice za veľmi drahé lieky maximálnu maržu štyri percentá, pri novom systéme si mohli distribútori za lieky nad 73 eur vziať iba 2,25 percenta a od 332 eur iba 1,95 percenta.

No tento rok minister zdravotníctva R. Raši navrhol, aby na veľmi drahé lieky platila deväťpercentná marža. Navyše, nie z ceny, na ktorej sa odberateľ s dodávateľom dohodne, ale z maximálnej ceny uvedenej v oficiálnych ministerských zoznamoch. Prečo chce minister zvýšiť náklady odhadom o štyri milióny eur ročne? Tvrdí, že zmenu navrhuje pre neochotu distribútorov dodávať liečivá do nemocníc.

No ministerstvo nedokázalo TRENDU poskytnúť informáciu o žiadnom konkrétnom lieku, ktorý by chýbal. Ale vraj sa snažia predchádzať problémom. „A nie ich riešiť, až keď sa vyskytnú. Práve preto ministerstvo pristúpilo k zmene maximálnej obchodnej prirážky,“ tvrdí predseda kategorizačnej komisie Adam Hlôška.

Podľa ministra má ísť dokonca o formu výmeny za 400-dňové lehoty splatnosti faktúr, ktoré sú dôsledok neefektívneho hospodárenia nemocníc. Vyššia marža má distribútorom „kompenzovať“ vôľu čakať dlhšie na peniaze. Pravda, pri nezmenenom hospodárení nemocníc bude zrušenie degresívnej marže znamenať, že distribútori budú čakať rovnako dlho, ale na viac peňazí.

Marketing

V rámci boja proti druhému dôchodkovému pilieru premiér Robert Fico obvinil novinárov, že píšu v prospech dôchodkových správcovských spoločností. Ako dôkaz mu poslúžila i lyžovačka v Alpách, ktorú niektorým (vrátane jedného zo spoluautorov tohto článku) zaplatila poisťovňa Allianz. Časť médií reagovala sprísnením etických kódexov a vyššou opatrnosťou pri prijímaní podobných návrhov na školenia spojené so zábavou.

Proti kongresovej turistike lekárov financovanej farmaceutickými firmami podobný verejný tlak nevznikol. A v porovnaní s médiami by tu okrem etiky bol jeden dôvod navyše: predpisovaním liekov lekári priamo ovplyvňujú verejné výdavky a zárobky dodávateľov liečiv. Niet div, že priamy marketing farmaceutických firiem sa zacieľuje práve na nich. Na financovanie kongresov v exotických destináciách vyčleňujú i desatinu rozpočtu.

V tom, že lekári vzdelávaco-cestovateľské ponuky farmaceutických firiem využívajú, nevidí napríklad hlavný odborník pre neurológiu Peter Turčáni problém. Organizovanie a účasť na kongresoch podľa neho presahuje finančné možnosti lekárov aj ich združení. A nielen na Slovensku: „Je preto bežné v celosvetovom meradle, že výrobcovia zdravotníckej techniky a farmaceutické firmy sponzorujú tieto aktivity z edukačných grantov.“

Ale otázka stojí, či výnosy spojené so vzdelávaním lekárov peniazmi farmaceutických firiem nie sú príliš malé v porovnaní s nákladmi, ktoré musia znášať verejné financie pri preplácaní receptov na lieky, čo predpisujú motivovaní lekári.

Podľa P. Turčániho všetko prebieha v súlade s etickým kódexom dodávateľov liekov. A z možného konfliktu záujmov vraj lekári obavy nemajú. Aj on sám na kongresy chodí. V polovici vlaňajška mu napríklad firma Teva zaplatila týždňovú konferenciu na Havaji.

Ako hlavný odborník pritom schvaľuje každé nastavenie pacienta s roztrúsenou sklerózou na liečbu imunomodulátormi. Jeden z takýchto liekov vyrába práve Teva. „Posudzujem návrhy z hľadiska splnenia indikačných kritérií v záujme toho, aby liečbu dostali tí pacienti, ktorí z nej môžu profitovať,“ tvrdí P. Turčáni. A dodáva, že konkrétny liek predpisuje ošetrujúci lekár.

Čistotu má zaručovať nielen etický kódex, ale i etická rada dodávateľov. „Kódex je na to, aby sa s lekármi narábalo s určitým bontónom,“ tvrdí obchodník, ktorý si neželá byť menovaný. Okrem kongresov firmy využívajú postmarketingové štúdie, ktoré formálne schvaľuje Štátny ústav na kontrolu liečiv.

Lekári vypĺňajú jednoduché tlačivá a za každý vypísaný formulár o tom, aký vplyv má liek na pacienta, dostanú odmenu. No sú i drzejšie metódy. Napríklad keď lekári dostanú honoráre za preklady článkov občas dodaných s už hotovým prekladom.

A oficiálna odpoveď? Na otázky o činnosti etickej rady v uplynulom roku tajomník Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok na Slovensku Ján Hajdúch povedal, že rokovania sa týkajú firiem a informácie sú neverejné. Na poznámku TRENDU, že informácie o roku 2007 mala asociácia zverejnené na webstránke, reagoval, že išlo o omyl. A asociácia následne web urýchlene vyčistila.

Autor: Gabriel Beer, Rado Baťo, Ján Záborský

Zdroj: etrend.sk – článok bol uverejnený 14.3.2009

Foto: fotolia.com

Potrebujete pomoc? Urgentný príjem? Tak teda plaťte 10 euro, hovorí minister.

všeobecný lekár — Mon, 27 Feb 2017 22:14:25 +0000

Asi niet na Slovensku mnoho ľudí, ktorí by nezaregistrovali najmä vďaka nášmu mainstreamu novú pripravovanú zmenu zdravotníckej legislatívy a to ohľadom navýšenia poplatkov za ošetrenie na urgentnom príjme v nemocnici. Tak teda…

Zmena legislatívy je nevyhnutná, o tom niet pochýb. Osobne však mám určité pochybnosti o tom, či práve táto konkrétne avizovaná zmena, teda poplatok 10 euro namiesto súčasného poplatku 1,90 euro v prípade, ak pacient príde na urgentný príjem so zdravotným problémom, ktorý tam nepatrí = zneužije urgentný príjem (podľa ministrovej “logiky”) niečo vyrieši. A tu narážame hneď na niekoľko problémov.

Je to podobné, ako by sme chceli od vyučeného automechanika, aby si vedel automaticky vypočítať, bez príslušného ekonomického vzdelania, či je pre neho výhodná pôžička v banke, alebo nie. Je neuveriteľné, miestami až humorné, chcieť od širokej laickej verejnosti, aby vedela adekvátne ohodnotiť svoj zdravotný stav a určiť, kam vlastne treba kedy tedy ísť. Samozrejme, pokiaľ mám nádchu a bolia ma kĺby, nepôjdem na urgentný príjem zistiť, či nemám náhodou zvýšenú teplotu. O tom tu ani nehovorím. Ale uvediem príklad (avšak až priveľmi reálny). Už v minulosti ste mali problémy so srdcom (nejaká tá ischemická choroba srdca, či ako Vám to tí lekári hovorili), beriete lieky na vysoký krvný tlak. Aby nebolo málo, keďže ste ten automechanik, pracujete takmer stále manuálne a tak bolesti chrbtice nie sú u Vás ničím výnimočným. Ibalgin, Paralen – ako cukríky. Nastáva problém, ťažkosti trvajú deň, dva. Áno, nešli ste cez deň za “obvoďákom”, veď ono to predsa prejde. Lenže neprešlo, už je desať hodín večer. Je Vám stále horšie. Tak sa vyberiete do nemocnice.

- variant číslo jedna nastane, ak sú Vaše ťažkosti “od chrbtice”, nenavštívil ste obvodného lekára, keď ste mohol, ťažkosti trvajú niekoľko dní = zneužil ste urgentný príjem

- variant číslo dva nastane v prípade, že sa jedná o postihnutie srdca v zmysle infarktu, ste teda akútny pacient, ktorý môže byť bez adekvátnej lekárskej pomoci reálne ohrozený na živote

Sami vidíte, že to nie je “len tak”. Obávam sa, že tadiaľto “cesta nevedie” a myslím si, že minister by si mal uvedomiť, že nemôže trestať, či sankcionovať pacientov za ich “nevedomosť”. Samozrejme, pokiaľ teda nebude chcieť, aby jednou z podmienok kedy bude možné “stať sa” pacientom bolo vlastníctvo diplomu z medicíny. Dokonca sa domnievam, že to nie je právne legitímne a v konečnom dôsledku sa jedná o žalovateľnú situáciu . (Ústava SR, 5 oddiel čl. 40).

Napokon takáto situácia nepovedie nikam inam, než do stavu, že pacienti budú o dobe vzniku svojich ťažkostí zavádzať, alebo priamo povedané klamať. Namiesto bolí ma od včera, povedia bolí to pol hodinu a vzniklo to náhle. Vedzte či nie, ale toto môže dokonca skresliť základné diagnostické postupy, nakoľko len o dôležitosti odberu anamnézy a jeho dopade na následnú diagnostiku by som vedel napísať celý elaborát. Takže nútiť “systémom” pacientov klamať, to rozhodne cesta nie je.

Ďalšia vec je, kto to teda rozhodne, Vy zaplatíte 1,90 euro a Vy 10 euro = Vy ste zneužil urgentný príjem! Ktože to bude ten zlý sudca? Samozrejme že….lekár. Pokladám teda rečnícku otázku (nie)len ministrovi. Nemyslíte, že úloha lekára je niekde inde? Nemal by sa tento primárne starať o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nie robiť “pokladníka”? Mimochodom, opäť ide o návrh spoza “okrúhleho stola” odtrhnutý od reality, pochopiteľne. Ak by totižto ten, kto ho sformuloval vedel, aké je to osobne komunikovať s pacientom, vedel by ako citlivo v týchto otázkach pacienti zvyknú reagovať, aké majú postoje… a vedel by, že toto “riešenie” je scestné.

Ak však chce minister riešiť stav “cez financie” v poriadku. Dokonca máme inštitúcie (a mesačne tam väčšina z nás posiela nemalé peniaze), ktoré majú všetky informácie a podklady ku tomu potrebné. Ergo, treba si uvedomiť, že zdravotná starostlivosť je síce bezplatná, ale nie je zadarmo! A áno, tušíte správne. Hovorím o zdravotných poisťovniach. Vedia všetko, na základe výkazníctva. Kedy, kde a s akou diagnózou Vás ošetrili, čo urobili v rámci diagnostiky, aká liečba Vám bola naordinovaná etc. Ak teda zistia pri kontrole, že bol niekto opakovane ošetrený na urgentnom príjme s diagnózou, ktorá tam “nepatrí”, prípadne posádkou záchranky - nech to riešia.

No, úprimne ešte dodám, že zneužitie urgentného príjmu u nás v súčasnej dobe prakticky ani nie je možné. Asi sa pýtate prečo, že to je nejaký nezmysel. Odpoveď je jednoduchá. Lebo na celom Slovensku máme možno dva reálne urgentné príjmy, ktoré sa nielenže tvária ako urgentný príjem, ale ním aj naozaj sú. Urgentný príjem totižto nieje ani centrálne prijímacie oddelenie, ani oddelenie pohotovostného príjmu, tobôž nie LSPP (lekárska služba prvej pomoci) ani nič podobné. A už vôbec to nie sú interná a chirurgická ambulancia na jednej chodbe, tak, ako v drvivej väčšine našich nemocníc.

Urgentný príjem = EMERGENCY je špecializované pracovisko, na ktorom dochádza primárne ku TRIEDENIU pacientov a určeniu priority nutnosti ošetrenia / neošetrenia. Nachádzajú sa na ňom tzv. emergency rooms (vysokoprahový príjem pacientov), ktoré slúžia na zvládnutie akéhokoľvek stavu, bez ohľadu na špecializáciu s kompletne monitorovanými lôžkami, rádiodiagnostikou. V zásade je tu možné “aj operovať” ak je to nutné. Ďalej sú tu expektačné lôžka monitorované / nemonitorované, ambulancie (nízkoprahový príjem pacientov), štandardom je heliport a intenzívna prevozová služba. Vždy je k dispozícií vlastný resuscitačný tím. Takéto pracovisko má vlastný dispečink komunikujúci s posádkami záchrannej zdravotnej služby. Má recepciu, kde kvalifikovaný personál pacienta zatriedi podľa skórovacieho systému. V tomto prípade sa počet “zneužití” minimalizuje, resp. na vysokoprahový príjem sa nedostane nik, kto tam nepatrí. No a v neposlednej rade, slúžia tu lekári so špecializáciou z urgentnej medicíny. U nás poväčšine v rámci tzv. “atestačného kolečka” začínajúci lekári v zaradení do atestačnej prípravy. To len tak v skratke, nejaké tie základné rozdiely, na vytriezvenie…. Tak si to už porovnajte sami.

Mimochodom, nie je pravda že niekde v zahraničí nepríde človek s nádchou na urgent. To si nemyslite. Príde. Rozdiel je však v tom, že je veľmi rýchlo správne zatriedený a odchádza tam, kam patrí… Podľa svojho klinického stavu.

Myslím, že ak chce pán minister reformovať, má čo. Ale vracať sa do roku “zajacových dvadsať korunáčiek” ?!

Autor: Michal Pečík

Zdroj: sme.sk

Foto: sme.sk

Keď “koncepcia na papieri”predĺžuje utrpenie najzraniteľnejších a tlak na verejné financie

všeobecný lekár — Sun, 26 Feb 2017 14:12:10 +0000

Tento týždeň som sa zúčastnila, ako členka pracovnej skupiny pre dlhodobú starostlivosť, stretnutia na Ministerstve zdravotníctva.

Predostrela som svoje návrhy na riešenie novej koncepcie sociálno-zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Základný message bol predostrieť podnety na riešenie starostlivosti o ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a ľudí nad 62 rokov. Systém, ktorý funguje dnes je trvalo neudržateľný. Je potrebné postaviť sa aj skutočnosti, že počas najbližších 10 rokov nám pribudne veľké množstvo seniorov, ktorí spravidla skôr či neskôr budú potrebovať dlhodobú starostlivosť. Z pohľadu zdravotníckych pracovníkov padla požiadavka , aby sa zjednotil systém posudzovania odkázanosti človeka z rezortu ministerstva práce. Ich zástupcovia, ktorí boli účastníkmi na tejto pracovnej skupine nevidia reálne, aby sa posudzovanie zjednotilo. Pre nás všetkých to znamená:

koncepcia dlhodobej starostlivosti sa nebude počas tejto vlády koncepčne meniť,
každým rokom sa z toho stane „časovaná bomba“.

Ak by sa to zavádzalo počas tejto Vlády boli by sme o 4 roky „inde“. Pripomínam, že oba rezorty vedú nominanti strany Smer-SD. Predpoklad je, že by sa nemuseli s touto problematikou „naťahovať„ s koaličnými partnermi.

Problém nastane vo verejných financiách. Sociálna pomoc sa stane druhou najväčšou položkou verejných financií. Počet akútnej zdravotnej starostlivosti chronických pacientov bez uskutočnenia zmien zaťaží rozpočet na zdravotnú starostlivosť.Vzhľadom k tomu je potrebné, zmeniť efektívnosť vynakladania s finančnými prostriedkami cez zavádzanie koncepčných riešení do existujúcej reality dlhodobej starostlivosti.

Neefektívnosť a nekonanie v systéme dlhodobej starostlivosti v oblasti zdravotníctva,bude mať za následok predraženú akútnu zdravotnú starostlivosť. Obávam sa, že dlhodobé lôžka, ktoré si naplánovala vláda, systém akútnej starostlivosti nevylepšia.Financovanie dlhodobých lôžok bude súčasťou celého rozpočtu nemocníc, to znamená že z ich financií sa zabezpečí chod aj iných oddelení, čo pomôže samotným nemocniciam. Avšak v dlhodobom výhľade z pohľadu efektivity to krajine nepomôže. Môže sa stať, že tento krok nám starostlivosť predraží a efektivita sa nedostaví.

Mechanizmus v poskytovaní starostlivosti v zariadeniach soc. služieb je na kolenách.Nepreplácanie zdravotných úkonoch v týchto typoch soc. služieb prináša výsledky:

destabilizácia klienta a jeho častý presun do nemocnice a spať do zariadenia,
predčasné umieranie ľudí s chronickou diagnózou,
kolaps rodín, ktoré sa starajú o blízkeho člena rodiny v domácom prostredí.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí a ministerstvo zdravotníctva musí začať zavádzať novú koncepciu dlhodobej starostlivosti do života. Nestačí posledných 10 rokov písať koncepcie, ktoré zapadnú prachom. Nakoniec to skončí ako s energiami. Nikto viac menej nič nevedel. Politici sa obviňujú kto o tom menej vedel. Snáď by bolo na mieste opýtať sa, čo robili, keď ten stav bol na úrovni nejakej „koncepcie„ako to je teraz v dlhodobej starostlivosti.

Autor: Soňa Gaborčáková

Zdroj: sme.sk

Foto: sme.sk