Práve na nedostatočný počet lôžok v piatok na tlačovej konferencii upozorňovali viacerí lekári. Ministerstvu vyčítali aj to, že s nimi, ako s odbornou verejnosťou, nekomunikuje. „Projekt nie je komunikovaný s tými, ktorých sa týka a navyše nespĺňa kritériá koncovej ani univerzitnej nemocnie,” povedal Peter Visolajský z Lekárskeho odborového združenia.

Problémom je podľa dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a hlavného odborníka rezortu zdravotníctva pre neurochirurgiu Juraja Šteňa však i počet lôžok, ktoré rezort v nemocnici plánuje. Ten nespĺňa kritériá koncovej univerzitnej nemocnice. Aktuálne sa zastavil na čísle 653. „Nová nemocnica však nie je len pre ľudí z Bratislavy, je pre celé Slovensko, preto by mala mať minimálne 1100 lôžok,” poznamenal Šteňo. Odpoveď o štruktúre lôžok však pracovná skupina nedostala.

Výstavba novej nemocnice je podľa hovorkyne MZ prioritou ministerky Andrey Kalavskej (nominantka Smeru-SD). „Zásadne odmietame nekorektné a podpásové vyjadrenia lekárov prítomných na tlačovej konferencii. Pri realizácii novej univerzitnej nemocnice sme striktne viazaní uznesením vlády z apríla minulého roku, ktoré jasne a presne definuje jednotlivé kroky a parametre novej UNB. Koncepcia schválená vládou v žiadnom prípade nevznikla na úradníckom stole, ale práve naopak, podieľalo sa na nej od počiatku množstvo lekárov a odborníkov,” uviedla s tým, že to boli odborníci napríklad z LF UK, Slovenskej lekárskej komory (SLK) či zo Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU). Dodala, že koncepcia bola okrem iného v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Projekt novej UNB je podľa jej slov primárne založený na novovybudovanej nemocnici na Rázsochách a na komplexne zrekonštruovanej nemocnici v Ružinove. „Rovnako počíta s využívaním ostatných existujúcich bratislavských nemocníc,” poznamenala.

Eliášová spomenula i stretnutia pracovnej skupiny „Medicinálneho plánovania” novej UNB. Jej členmi sú predstavitelia rezortov financií, zdravotníctva a školstva, ako aj súčasný predseda vlády. Podľa nej sú v skupine tiež lekári a odborníci z LF UK, SLK či SZU a ďalších organizácií. Za posledné dva mesiace boli tri stretnutia a plánujú v nich pokračovať. „Rezort žiaľ musí skonštatovať, že niektorí z účastníkov prichádzajú na týchto stretnutiach neustále s novými požiadavkami, ktoré sú v rozpore s vládou prijatou koncepciou, a významne tak spomaľujú proces medicinálneho naplánovania novej nemocnice, ktoré je dôležité pri tvorbe projektu samotnej nemocnice,” uviedla hovorkyňa. Na najbližšom stretnutí na budúci týždeň by sa mal podľa nej zúčastniť aj premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).

Verejné obstarávanie na dodávateľa stavby by sa malo začať v roku 2020. „Ministerstvo však vynaloží maximálne úsilie, aby bola nová nemocnica na Rázsochách postavená čo najskôr,” uviedla Eliášová. Cieľom je postaviť nemocnicu čo najskôr, no upozornila, že sú povinní dodržiavať lehoty dané procesom verejného obstarávania. „Proces verejného obstarávania na dodávateľa zákazky s názvom Nemocnica Rázsochy – búracie práce je aktuálne v procese vyhodnocovania. Predpokladaný termín ukončenia je júl 2018,” dodala s tým, že aktuálne idú vyhlásiť obstarávanie na komplexnú prípravu projektovej dokumentácie nemocnice. „Zámerom je výstavba komplexnej univerzitnej nemocnice s dôrazom na výučbu nových zdravotníckych pracovníkov, výskum a najmä poskytovanie najnáročnejšej a najkomplexnejšej zdravotnej starostlivosti,” vysvetlila.

Lekári na piatkovej tlačovej konferencii predniesli aj niekoľko požiadaviek, ktoré voči ministerstvu zdravotníctva majú. Jednak ide o to, aby boli nemocnice, ktoré sú teraz funkčné, dofinancované tak, aby do doby, kým sa presťahujú do Rázsoch, poskytovali plnú zdravotnú starostlivosť a výučbu. Žiadajú tiež zverejnenie plánov na reorganizáciu a rekonštrukciu, resp. dostavanie nemocnice Ružinov, ktorá bude spolu s Rázsochami tvoriť novú Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB). Požadujú tiež, aby boli predložené všetky relevantné dokumenty pre prípravu výstavby či okamžité vypracovanie medicínskeho plánu. Podľa lekárov musí byť stanovený čo najskorší termín uvedenia novej nemocnice do prevádzky, pričom za dodržanie tohto termínu musí byť zodpovedná priamo vláda SR. Požadujú i to, aby bola nová UNB v plnej gescii štátu a ten musí byť garantom zdravotnej starostlivosti tak, ako je to štandardom v krajinách Európskej únie. Lekári z pracovnej skupiny totiž nevedia, čo bude napríklad s nemocnicou v Starom Meste či aká prestavba sa plánuje v nemocnici v Ružinove.

Činnosť v nemocniciach Staré mesto a Kramáre podľa Eliášovej utlmená nebude. Do nemocnice v Starom meste plánujú investovať približne 10 miliónov eur. V prípade Kramárov prezentovala Kalavská spolu s Pellegrinim takisto investície, upozornila hovorkyňa. Spomenula aktuálne budovanie urgentného príjmu či investície do rekonštrukcií. Rezort tiež plánuje usporiadať verejné híringy za účasti odbornej verejnosti.

Zdroj: TASR

Foto: pravda.sk

Očkovanie ako lekár so skúsenosťami s infekčnými tropickými chorobami považuje za extrémne dobrý nástroj prevencie. “Môžeme byť vďační, že na svete existuje vakcína, ktorá dokáže ochrániť určitú populáciu pred určitým typom onkologického ochorenia,” skonštatovala Kalavská. Potvrdila, že zámerom je, aby sa na konci roka už za vakcínu neplatilo.

Slovensko patrí v rámci krajín Európskej únie medzi niekoľko posledných, kde vakcína nie je plne uhrádzaná zdravotnými poisťovňami. Pracovná skupina pre imunizáciu, ktorá je poradným orgánom Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, odporúča zavedenie povinného očkovania.

“Očkovanie proti HPV by sa malo vykonávať vakcínou, ktorá je určená proti čo najväčšiemu počtu typov HPV. Cieľom je dosiahnuť pokrytie čo najširšieho spektra populácie, čo môže poskytnúť významný benefit v prevencii HPV infekcií,” uviedla Jozefína Kaššová z komunikačného referátu ÚVZ SR.

V prípade, ak by sa nepristúpilo k zavedeniu povinného očkovania proti HPV, ale ponechalo by sa na dobrovoľnosti, mala by byť podľa odborníkov zabezpečená plná úhrada vakcín proti HPV infekcii registrovaných v SR.

Na Slovensku sú v súčasnosti čiastočne zo zdravotného poistenia hradené dve vakcíny proti papilomavírusom. Ide o Silgard, kde je podľa kategorizačného zoznamu úhrada zdravotnej poisťovne 6,29 eura a doplatok pacienta 100,22 eura a Cervarix s úhradou zdravotnej poisťovne 6,29 eura a doplatok pacienta 56,11 eura. Súkromné zdravotné poisťovne ju v rámci benefitov pre poistencov hradia vo väčšom rozsahu.

“Všeobecná zdravotná poisťovňa hradí vakcínu proti HPV vírusu v zmysle podmienok úhrady uvedených v zozname kategorizovaných liekov. Vakcína ako hradená liečba sa môže indikovať u dievčat v 13. roku života, ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené onkogénnymi humánnymi papilomavírusmi. Vakcína sa hradí len u dievčat,” povedala hovorkyňa štátnej poisťovne Viktória Vasilenková.

Dôvera záujemcom na vakcínu prispeje. “Pokiaľ je očkovanie proti vírusu HPV na predpis lekára, hradíme ho čiastočne podľa platnej kategorizácie. Naši poistenci si následne môžu uplatniť vrátenie doplatkov za vakcínu v rámci výhody 200+200. Pokiaľ sa poistenci chcú chrániť vakcínou aj bez predpisu lekára, poskytujeme príspevok vo výške od 30 do 70 percent z ceny vakcíny,” ozrejmil PR špecialista poisťovne Matej Štepianský.

Union zdravotná poisťovňa poskytuje dievčatám vo veku 13 až 15 rokov 50-percentný príspevok na obe vakcíny, chlapcom vo veku 13 až 15 rokov 50-percentný príspevok na vakcínu Silgard a 50-percentný príspevok na nekategorizovanú vakcínu Gardasil 9 pre dievčatá aj chlapcov vo veku 13 až 15 rokov, priblížil jej hovorca Matej Neumann.

Infekcia HPV je v súčasnosti najčastejšou sexuálne prenosnou infekciou. Vo väčšine prípadov sa s infekciou organizmus vyrovná, ale pokiaľ sa tak nestane, môže u žien i mužov dôjsť k rozvoju viacerých ochorení. Okrem rakoviny krčka maternice je to aj karcinóm vagíny, vulvy, penisu, análny karcinóm a niektoré z nádorov v oblasti hlavy a krku, rovnako nezhubné ochorenia – papilomatóza hrtana a genitálne bradavice. Medzi prevenciu patrí sexuálna abstinencia, monogamia či očkovanie proti HPV.

Zdroj: TASR

Foto: fotolia.com

„HEV je celosvetovo najčastejšou príčinou akútnej hepatitídy.  WHO odhaduje ročne 20 miliónov HEV infekcií a 55 000 úmrtí súvisiacich s touto infekciou. Tieto čísla sa vzťahujú na rozvojové krajiny, nie na rozvinuté krajiny vrátane Európy. Napr. v  Anglicku a niektorých krajinách Európy ide o najčastejší typ akútnej hepatitídy a počet prípadov naďalej narastá. V Európe bolo za ostaných 10 rokov hlásených viac ako 21 000 akútnych klinických prípadov HEV vrátane 28 úmrtí s 10 násobným vzrastom počtu prípadov. Veľká väčšina prípadov je autochtónneho pôvodu. Napriek tomu HEV ostáva v európskych krajinách poddiagnostikovaná, najmä z hľadiska nedostatočnej informovanosti u odbornej verejnosti“ konštatuje MUDr. Kerlik.  Dodáva, že genotyp 1 a 2 HEV sa prenáša ako hepatitída typu A fekálno-orálnou cestou (napr. pitím fekálne kontaminovanej vody). Tieto dva genotypy HEV zapríčiňujú sporadické prípady a  epidémie v rozvojových krajinách (Afrika, Ázia). Naopak, genotyp 3 a 4 HEV sú typické pre rozvinuté krajiny (Európa, Severná Amerika, Nový Zéland, Japonsko). Ako zoonózy sa prenášajú na ľudí primárne z infikovaného mäsa ošípanej a diviakov. Hlavným dôvodom infekcie je nedostatočne tepelne spracované bravčové mäso. HEV sa môže prenášať aj aerosólom z fekálií, znečistenou vodou fekáliami (zelenina, lesné ovocie, mušle, kúpanie v znečistenej vode), či priamym kontaktom.

Problém s týmto ochorením a jeho každoročný vzrast potvrdili aj minulotýždňové 44. Hepatologické dni na Donovaloch. Konštatovala to vo  svojej prednáške aj vedúca odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ MUDr. Mária Avdičová. Podľa štatistík z rokov 2013-2017 sa najčastejšie vyskytuje vo vekovej hranici od 25 do 65 rokov a vyššie. Odborníci tiež konštatovali, že z celosvetového pohľadu ide o najrozšírenejšiu hepatitídu so stúpajúcim trendom výskytu. Genotyp VHE šíriaci sa v Európe sa vyskytuje u domácich zvierat, najmä ošípaných (85,5% séroprevalencia)  , ale aj u diviakov.  Šíri sa alimentárnou cestou (nedostatočne tepelne upravené mäso, manipulácia so surovým mäsom a následne nedostatočná hygiena rúk). Počas virémie (prítomnosť vírusov v krvi) sa môže preniesť pri transfúzii krvi a krvných derivátov . MUDr. Avdičová upozornila, že genotypizácia kmeňov vírusu HE sa v SR nevykonáva, že pre európsky genotyp nie je k dispozícii očkovacia látka a že z typologického hľadiska sú v SR  veľké rozdiely medzi krajmi. „ Pre verejné zdravotníctvo zo záverov tohto stretnutia odborníkov vyplývajú závažné úlohy. Odporúčame zaviesť stanovenie VHE do rutinnej diagnostiky VH a hepatopátií (poškodenie pečene). V epidemiologickej anamnéze bude úlohou dôkladne zisťovať faktory prenosu ale tiež cestovateľskú anamnézu, zaviesť stanovenie genotypov VHE a zvážiť vyšetrovanie darcov krvi na protilátky proti VHE. Edukačnú intervenciu obyvateľstva by sme mali zamerať na dodržiavanie osobnej hygieny pri práci s mäsom a dostatočná tepelná úprava mäsa“, konštatovala k téme MUDr. Avdičová.

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici

Foto: fotolia.com

Ministerstvo podľa Kalavskej uzatvorilo prvé kolo tendra na organizátorov, v rámci ktorého sa vybrali prevádzkovatelia pre 40 percent siete pohotovostí. Tento týždeň sa má vypísať druhé kolo, ktoré potrvá dva mesiace. Kalavská “rezolútne” odmietla, že by poskytovatelia nemali záujem o ambulantné pohotovosti. Polovica žiadostí z prvého kola mala mať formálne nedostatky. Rezort s nimi preto bude komunikovať, aby chyby odstránili.

Šéfka rezortu v tejto súvislosti pripomenula, že ambulantné pohotovosti neposkytujú urgentnú zdravotnú starostlivosť o pacientov v ohrození života. “Dá sa povedať, je to predĺžená ruka ambulancie všeobecného lekára alebo pediatra, čiže je to zdravotná starostlivosť, ktorá ľudovo povedané znesie odklad, a teda pacient by sa mal snažiť vyhľadať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v čase ordinačných hodín lekára, tie sme sa snažili rozšíriť,” vysvetlila.

Fungovanie lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) sa mení od júla tohto roka. Na Slovensku by po novom malo byť viac ako 70 ambulantných pohotovostí pre dospelých a vyše 60 ambulantných pohotovostí pre deti a dorast v pevnej sieti. Má vzniknúť takzvaná pevná a doplnková sieť ambulantnej pohotovosti. Pevná sieť bude cez pracovný týždeň fungovať od 14.00 do 22.00 h, v súčasnosti je LSPP otvorená do rána. Doplnková sieť bude dobrovoľná s možnosťou kratšej prevádzky.

Liberáli v utorok kritizovali, že ministerstvo nedokázalo zabezpečiť pokrytie Slovenska ambulantnou pohotovostnou službou. “Najväčší problém mohol vzniknúť v Bratislavskom kraji, kde z ôsmich bodov nie je zabezpečený ani jeden,” povedala poslankyňa Jana Cigániková (SaS) s tým, že problém je okrem iných miest aj v Gelnici či v Trebišove. Člen zdravotníckeho tímu SaS Martin Barto upozornil, že vzhľadom na dĺžku ďalšieho výberového konania sa rezort bude musieť dohodnúť, kto túto službu zabezpečí dočasne.

Zdroj: TASR

Foto: fotolia.com

NOÚ od začiatku mája dočasne vedie dovtedajší ekonomický riaditeľ Tomáš Alscher. Pre TASR potvrdil, že do výberového konania sa prihlásil. Rovnako tak urobil aj Jozef Dolinský, ktorý onkoústav viedol v minulosti. V súčasnosti je primárom oddelenia klinickej onkológie. Tretím prihláseným je podľa informácií TASR primár oddelenia klinickej onkológie – ambulantná chemoterapia Patrik Palacka.

“Výber úspešného kandidáta očakávame v priebehu júna,” uviedla Eliášová.

Doterajší šéf Jozef Valocký na poste skončil koncom apríla. Počas jeho pôsobenia sa v NOÚ búril personál, sťažoval sa na odlev odborníkov a dlhé čakacie lehoty na operácie. NOÚ potvrdil, že chýbajú sestry, poukázal však na to, že odídených lekárov adekvátne nahradil. Vedenie ústavu však odmietlo, že by v NOÚ boli pacienti ohrození na zdraví. Valocký z funkcie podľa jeho slov odišiel pre upokojenie situácie.

Podľa ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nominantka Smeru-SD) je jedným z najdôležitejších krokov stabilizácia kľúčových zdravotníkov a zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti v NOÚ.

Foto (TASR): Na snímke Jozef Dolinský

Zdroj: TASR

Foto: TASR

Čo sa zmenilo? Je konečne eHealth/eZdravie bezpečné? Sú chránené údaje o pacientoch?

Pozrite si videá z Kongresu SVLS 2018, kde sa na to lekári pýtali riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií Petra Blaškovitša.

https://svls.sk/kongres-svls-2018-samorin-blok-nczi-ezdravie-a-zlyhanie-ereceptu/

https://svls.sk/kongres-svls-2018-samorin-blok-nczi-ezdravie-a-zmluvy-so-zdravotnymi-poistovnami-cast-2/

Autor: poly

Foto: Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS)

Aká je súčasná situácia a ako ju vidia všeobecní lekári a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Pozrite si video z Kongresu SVLS 2018 v Šamoríne – Čilistove.       https://svls.sk/3820-2/

Autor: poly

Foto: Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS)

Predmetom pracovných stretnutí je vyjednávanie  podmienok dodatkov k zmluvám medzi účastníkmi AVLS a zdravotnými poisťovňami. Dňa 22.5.2018 sme sa stretli s predstaviteľmi VšZP na čele s Ing. Igorom Dorčákom a MUDr. Beatou Havelkovou, MPH.

Veľmi nás teší, že sme sa vo VšZP stretli s pochopením našich požiadaviek a súčasne snahou ich implementovať do dodatkov zmlúv.

Sme presvedčení, že všeobecní lekári po dlhých rokoch tápania a nezmyselného navyšovania platieb o niekoľko centov za svoju prácu budú s obsahom dodatkov podstatne spokojnejší ako v minulosti. Nedá sa porovnať proces, keď všeobecní lekári rokujú sami a sú špičkovo ekonomicky aj právne na pracovné stretnutia pripravení – výsledok je následne úplne iný ako v minulosti. Budete mať možnosť to onedlho zistiť.

Budúci týždeň nás čakajú rokovania s ostatnými zdravotnými poisťovňami.

Preto odporúčame sledovať informácie na www.avls.sk v časti Zdravotné poisťovne. Prístup do tejto časti majú iba účastníci AVLS. Ako sme prisľúbili, všeobecní lekári v AVLS budú dostávať v predstihu informácie k ekonomickým a právnym súvislostiam ponúkaných zmlúv. Zmluvy si následne budeme spoločne podpisovať sami.

V júni SVLS/AVLS zorganizuje aj ďalšie Lekárske izby SVLS. Pre tých, čo sú v AVLS, sa v osobitnom čase budeme venovať tiež výkladu ďalších súvislostí textu dodatkov zmlúv.

Najbližšia Lekárska izba SVLS/AVLS sa uskutoční v Bratislave, termín a miesta všetkých ostatných čoskoro upresníme podľa potrieb všeobecných lekárov.

Autor: Monika Palušková

Foto: Aliancia všeobecných lekárov Slovenska

Tak ako v minulosti ako v minulosti lídrovala zavedenie predoperačných vyšetrení či ako doteraz jediná diagnostiku a liečbu artériovej hypertenzie v ambulanciách všeobecných lekárov, pristúpila k nastaveniu systému delegovaných odberov. Hoci Odborné usmernenie MZ SR (OU MZ SR) na vykonávanie tzv. delegovaných odberov platí už takmer štyri roky, v mnohých prípadoch narážalo na cielené obštrukcie zo strany lekárov-špecialistov.

VšZP minulý rok zazmluvnila  vykonávanie tzv. delegovaných odberov všeobecným lekárom nad rámec kapitácie avšak za predpokladu, že lekár-špecialista správne vyplnil žiadanku na laboratórne vyšetrenia. Ak to však neurobil, všeobecný lekár bol vydaný napospas nátlaku pacientov aj pracovníkov laboratórií. Ak vyšetrenia, ktoré k svojej práci nepotreboval, ale žiadal ich lekár-špecialista bez vyplnenej žiadanky, všeobecný lekár vykonal, dostával sa do úlohy nedôstojného “odberového pracoviska”. Navyše náklady na takéto vyšetrenie mu následne zhoršovali vyhodnotenie hodnotiacich kritérií jeho práce.

VšZP zareagovala na opakované žiadosti Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) na ochranu pacienta aj všeobecných lekárov voči konaniu lekárov indikujúcich laboratórne vyšetrenia, ktorí nedodržiavajú OU MZ SR. Po intenzívnom rokovaní VšZP zastúpenej riaditeľkou Odboru zdravotného a revízneho VšZP MUDr. Beatou Havelkovou, MPH a zástupcami laboratórnych pracovísk došlo k významnej dohode, ktorá veľmi uľahčí prácu všeobecných lekárov.

Postup, ako správne postupovať pri vykonávaní delegovaných odberov pre poistencov VšZP sa nachádza tu:

https://svls.sk/vszp-bude-akceptovat-delegovane-odbery-v-zaujme-pacienta-aj-vseobecnych-lekarov/

Autor: poly

Foto: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.