Rozdiely medzi chodením, joggingom a behaním

Rozdiel medzi chôdzou, joggingom a behom závisí na dvoch veľmi špecifických ale aj súvisiacich veciach: Energetickej náročnosti a svalovej záťaži.

V podstate či už chôdza, jogging alebo beh sú spôsoby, ako dopravujeme naše telo z jedného miesta na druhé vďaka našej vlastnej sile svalov. Zatiaľ čo je však chôdza pomerne ľahko odlíšiteľná od ostatných dvoch, existuje veľa nejasností v tom, čo je vlastne behanie a čo jogging.

V každom prípade, v najrozšírenejším významom sa joggingom v slovenčine rozumie veľmi pomalý beh, ktorý nepresiahne 20-30 minút, kedy je možné sa vo dvojici pri joggingu aj rozprávať, najčastejšie s cieľom rekreácie, alebo pri chudnutí. Presný preklad výrazu jogging zo súčasnej angličtiny v tomto zmysle rozumie “voľný beh s občasným striedaním chôdze“.

article_photo

Najjednoduchší spôsob, ako zmerať energetickú  náročnosť je prostredníctvom meraní nejakej činnosti a sprievodného dýchania. Priemerne používame asi päť kalórií na liter kyslíka ktorý vdychujeme a čím naše svaly pracujú viac, tým je aj väčšia naša spotreba kyslíka a o to viac musíme dýchať zhlboka a taktiež rýchlejšie. Toto poukazuje aj na rozdiely vo fitnes úrovniach, kde napríklad olympijský športovec má joggingovú rýchlosť asi takú, akú majú rýchlosť behu bežný ľudia, nakoľko má lepšiu aeróbnu kondíciu a vyššiu úroveň odolnosti. Čo sa teda pre takéhoto športovca klasifikuje  ako behanie alebo jogging závisí na zaťažení svalov a spotrebe kyslíka v jeho pľúcach.

To je aj dôvod, prečo bežne používané tvrdenie, že jogging je rýchlosť pri ktorej ešte stále môžete viesť rozhovor, je skutočne správne. To teda znamená, že v prípade joggingu nie je kyslíkové zaťaženie pľúc také veľké ako v prípade behu, kde už nám na rozhovor dych jednoducho nestačí.

Napríklad chôdza je nízkoenergetická aktivita, avšak ako neustále zrýchľujeme a zrýchľujeme, výdavky energie sa neustále zvyšujú a zvyšujú. Začíname dýchať ťažšie, až sa dostaneme do bodu, kedy energetické spaľovanie prekročí určitú hranicu a nastúpi optimalizácia tela, ktorá preradí na väčšiu prevádzkovú rýchlosť. Príklad. Chodec, ktorý kráča rýchlosťou 8 km/h má vyššie kyslíkové požiadavky ako bežec, ktorý beží takou istou rýchlosťou. Takže v okamihu, keď sa dosiahne tento prah, nastáva u nás zmena z prechádzky na jogging. Množstvo energie ktorú pri danej rýchlosti vyžaduje jogging je ale oveľa menšie a tak s nástupom jogingu spotreba energie dramaticky klesne.

Tento skok z chôdze na jogging a následne na beh sa v našom tele deje automaticky s cieľom optimalizovať spôsob, akým sa pohybujeme a spôsob, akým telo pristupuje k energii a ako ju využíva. To je dôležité hlavne pre tých, ktorí používajú chôdzu alebo jogging, ako prostriedok na udržanie ich telesnej hmotnosti. Rýchla chôdza (zvlášť taká, v ktorej sú na členkoch alebo na zápästiach závažia) dokáže pravdepodobne spáliť viac kalórií, než jogging. Pomalý beh teda nemusí nutne spáliť viac kalórií, než jogging vo svojom úplnom, hornom rozsahu.

Záver

Chôdza, jogging alebo beh vyžadujú energiu na prepravu nášho tela cez danú vzdialenosť, avšak beh má najvyššie nároky na energiu a taktiež vytvára najrýchlejšie fyziologické odozvy. Veľkým rozdielom je aj to, že beh vytvára na rozdiel od joggingu alebo chôdze post-spaľovací efekt, ktorý má za následok spaľovanie energie niekedy aj polhodinu po ukončení behu.

Z fitnes a zdravotného hľadiska už teda chápeme že:

  • Ak chceme pri chôdzi spáliť toľko isto kalórií ako pri behu, musíme prejsť zhruba dvojnásobnú vzdialenosť v porovnaní so vzdialenosťou, ktorú ubehneme.
  • Jogging je v spaľovaní energie ekonomickejší ako chôdza, takže pri joggingu môžeme nakoniec spaľovať menej kalórií ako pri rýchlej chôdzi.
  • Beh je pre telo neustála výzva a čím rýchlejšie bežíme, tým viac energie spotrebujeme na udržanie danej rýchlosti.

A nakoniec, naše telo sa neustále mení a optimalizuje svoj chod. No a mi tomu musíme náš bežecký režim neustále prispôsobovať, aby si naše telo nezvyklo na daný tréning a aby bolo neustále nútené prispôsobovať sa novým podmienkam, pretože len vtedy spaľujeme zďaleka najviac energie a len vtedy sa naozaj posúvame kondične vpred.

Autor: mdiet.sk

Zdroj: sme.sk

Foto: sme.sk