Sanitky z Mukačeva alebo verejné obstarávanie na slovenský spôsob

3-fecb375fc36379c64551f962a9eb8760284fdc84

Štátna záchranka Bratislava si koncom minulého roka objednala menšie opravy svojich sanitiek. Cena opravy jednej sanitky skoro 25 tisíc eur. V súťaži ostal jediný dodávateľ, viaceré referencie mu poskytol autosalón pri Mukačeve.

V novembri minulého roka musela nemocnica v bratislavskej Petržalke pre haváriu kotla pár týždňov odmietať pacientov. Univerzitná nemocnica nemá peniaze na rekonštrukciu, financie dáva prioritne na odstraňovanie najakútnejších havarijných stavov. V tom istom čase (deň pred haváriou) podpísala Záchranná zdravotná služba Bratislava (tiež sídli na Antolskej) zmluvu na obnovu sanitiek za takmer 3,5 milióna eur, hoci predpokladaná cena zákazky bola iba 2,5 milióna eur.

Obnova sanitiek je samozrejme chvályhodná vec. Ale v tomto prípade šlo o iba menšie opravy a výmenu majákov. Cena na jedno vozidlo však bola skoro 25 tisíc eur bez DPH. Ale cena úplne novej sanitnej zástavby napríklad v zmluve pre záchranku na Morave bola v prepočte necelých 35 tisíc eur (967 650 CZK, kurz 11/8/2014 bol 27,852). A to je špecifikácia vybavenia rozpísaná na tri strany.

Ako boli bratislavské sanitky za skoro 25 tisíc na kus vylepšené v čase, keď má nemocnica v havarijnom stave kúrenie a na záchody sa radšej netreba pozerať?

  • Odlepenie pôvodného grafického označenia – polep
  • Nový nástrek vozidla a nové grafické označenie vozidla
  • Vonkajšie pracovné LED osvetlenie a modernizácia výstražných svetiel
  • Podlaha sanitného vozidla – liata alebo PVC podlaha
  • Výmena hliníkovej ochrannej lišty podlahy pri zadných dverách
  • Nástupný schod v bočných dverách
  • Povrchová úprava kovových častí – držiaky a stôl pod nosidlá
  • Oprava nábytku
  • Oprava, rekonštrukcia a prípadná výmena poťahových látok a molitanov pôvodných sedadiel a hlavných nosidiel
  • Mechanické časti sedadiel
  • Interiérové osvetlenie
  • Držiak infúznych roztokov
  • Bočné obloženie stien a stropu – odstránenie viditeľných škrabancov, záderov, estetických vád na bočných stenách, obložení dverí do výšky bočných a zadných skiel v ambulantnej časti.
  • Revízia a prípadná oprava elektriny, ventilátora, klimatizácie, kúrenia, rozvodov a nádob na kyslík a stola pod nosidlami.

Ponuky v súťaži dali dvaja uchádzači, jeden bol ale vylúčený, keďže nezaplatil zábezpeku. Hlavný problém je však v systéme verejného obstarávania (nielen tohto) a v nadstavení podmienok, ktoré môžu diskriminovať slovenských podnikateľov:

  • Požadovaný obrat 5 miliónov eur za 3 roky – zoznam zrealizovaných služieb rovnakého charakteru ako predmet tejto zákazky: obstarávateľ akceptoval ako dôkaz výpis zákaziek predajcu automobilov blízko ukrajinského Mukačeva, čo sa samozrejme jednak ťažko overuje, jednak to v praxi vôbec nevypovedá o kapacitách dodávateľa na opravu sanitiek;
  • Požadovaný počet zamestnancov 50: obstarávateľ akceptoval ako dôkaz zoznam zamestnancov toho istého predajcu automobilov pri Mukačeve – väčšina pracovníkov nie sú servisní technici, ale predajcovia, administratíva alebo zametači;
  • Požadované certifikáty ISO pre manažérstvo kvality, ochranu životného prostredia a bezpečnosť práce – veľmi nákladné pre menšie firmy, ktoré by však opravu sanitiek zvládli. Navyše výherca verejného obstarávania použil ako referenciu zdroje inej osoby, personálne previazanej spoločnosti PANAX – SK s.r.o. ISO certifikáty vydal Výskumný ústav zváračský v Bratislave a prokuristka firmy PANAX – SK s.r.o. je zároveň v predstavenstve ústavu, ktorý certifikáty vydal (hoci tam prišla až mesiac po vydaní certifikátov).

Na tomto jedinom verejnom obstarávaní pekne vidíme neduhy verejného obstarávania a predovšetkým riadenia v slovenskom zdravotníctve:

  • riaditeľ Záchrannej služby Bratislava bol jej riaditeľom aj za prvej vlády pána Fica – vtedy záchranka organizovala tender na nákup nových sanitiek, ktorý vyvolal mnohé pochybnosti – napríklad motor musel mať povinne päť valcov (namiesto stanovenia požadovaného výkonu) a predajca auta certifikát ISO (hoci predajca iba vezme autá od výrobcu a odovzdá zákazníkovi);
  • v konečnom dôsledku „súťaží“ jediný dodávateľ;
  • verejný obstarávateľ stanoví prísne podmienky na obrat či počet zamestnancov – mnohí čestní domáci podnikatelia tak do súťaže nemôžu, keby aj chceli podvádzať, ľahko ich odhalia. Ale firma s referenciami hoci z Ulanbátaru je pre štátnu organizáciu v pohode.

Podľa viacerých ukazovateľov je v slovenskom zdravotníctve peňazí dosť, len sa veľmi, veľmi neefektívne využívajú. I také drobnosti ako nové majáky na sanitkách sú toho dôkazom. Aj systém verejného obstarávania u nás potrebuje reformu, pretože teraz dnes to vyzerá skôr tak, že namiesto prinášania najlepších tovarov a služieb pre štát prináša často zisky ľuďom, ktorí pri získavaní zákazky nemajú škrupule.

Autor: Veronika Remišová

Zdroj: sme.sk

Foto: sme.sk