Posledné dva roky sa vo svojom voľnom čase spolu s kolegami venujeme, v rámci projektu lovcisarlatanov.sk, vyvracaniu medicínskych a prírodovedných nezmyslov, ktoré sa pravidelne objavujú v bažinách slovenských sociálnych sietí. V skratke nám ide o to, aby ľudia neverili samozvaným odborníkom v oblasti zdravia a aby si osvojili „medicínske minimum“ a sami vedeli rozlíšiť kvalitu, resp. mieru zavádzania, ktorú ponúka tá ktorá zdravotná rada alebo internetová stránka. Rovnako sa snažíme ľuďom vštepovať základy kritického myslenia, poukazovať na chyby logiky a argumentácie v článkoch, na chyby dizajnu predkladaných postupov a uviesť veci na pravú mieru v rámci medicíny založenej na dôkazoch.
Alternatívna (pseudo)medicína (ďalej len AM) označuje postupy s nedokázaným alebo s dokázateľne nefunkčným výsledkom.Vymenovať všetky odvetvia AM by zabralo veľa času. Osobne odporúčam pre prehľad publikáciu českého spolku SISYFOS, viď zdroje.
Aké sú teda zásadné problémy v tom, že popri medicíne založenej na dôkazoch máme „na trhu“ aj AM?
Zhrnul by som to do nasledovných bodov:
- Postupy a výsledky nie sú dokázané, dokázateľné alebo boli jednoznačne dokázané ako neúčinné. A teda ak niekto praktikuje AM, predáva nič, respektíve nie viac ako placebo.
- Je poväčšine praktikovaná ľuďmi bez medicínskeho vzdelania. Rovnako ako si nejdeme dať skontrolovať brzdy do kaderníctva alebo si nenecháme murovať dom škôlkarmi, tak by sme nemali vkladať naše zdraviedo rúk geografovi, informatikovi, novinárke a iným ľuďom bez potrebnej kvalifikácie.
- AM je neuveriteľne drahá. Hodina u homeopata stojí od 50€ do 150€ a na konci vyfasujete čistú vodu s cukrom a dobrý pocit podbitý placebo efektom. Istý holohlavý český lekár si účtuje za psychosomatickú hodinku (príjemný rozhovor) od 1500Kč do 3000Kč. Samozrejme, ak to máte radi na tvrdo, teatrálne placebo vám zúčtujú akupunkturisti a iní. A to všetko s efektom neprevyšujúcim placebo.
- Súčasťou reklamy je dehonestácia všetkého, čo povie skutočný lekár, počnúc radami a končiac vážnosťou symptómov. Ľudské telo má doslova priehrštie spôsobov ako upozorniť na úplne banálnu vec až vážny stav. Bolesť hlavy nemusí znamenať nič alebo môže signalizovať boj s časom. Šarlatáni majú často pár stereotypov, ako prilákať klientov. Často sa stretávam s formuláciami typu : ,,majú to naučené zo školy…, musia tak lebo farmaceutické firmy…, nerozumejú tomu…, mali ste celý čas pravdu vo svojich pocitoch a oni nehľadeli na vás celostne a cez psychiku…“ To všetko má navodiť u klienta pocit, že všetko, čo sa dialo doteraz, nemalo nič spoločné s diagnózou od lekárov, s výsledkami laboratórnych a zobrazovacích metód, a všetko bolo úplne vedľa a iba liečiteľ svojim nekonvenčným pohľadom prišiel na tento problém a má riešenie.
Spomenul som legislatívnu voľnosť a práve tá je pointou tohto článku.
Nie som politický komentátor, nikdy som sa o politiku mimoriadne nezaujímal a ako väčšina Slovákov som aj ja dávno rezignoval v politických témach. A ak by som sa aj nie, určite by som nikdy nevolil SMER-SD. Nuž, ale jedného krásneho júnového dňa som takmer neveril očiam, keď som čítal titulku článku na FB
Citujem:,,Smer chce liečiteľov zatvárať do basy“, autor Martin Poliačik, poslanec za SAS.[blog]
Vybuchol som radosťou, že to, o čo sa s Lovcami šarlatánov pár rokov pokúšame, by sa mohlo stať skutočnosťou. Nuž, ale radosť bola predčasná, pretože celý blog sa niesol v inom duchu.
V skratke, zákon navrhoval, aby nekvalifikovaní ľudia nevykonávali činnosti, na ktoré nemajú kvalifikáciu. Nie som právnik, ale chápem, že následné formulácie boli veľmi všeobecné, celý zákon nešťastne formulovaný a preto bola novela nakoniec stiahnutá. Zarazila ma však argumentačná plochosť pri obhajobe liečiteľov pánom poslancom, či od skupiny ľudí ako je Slovenská komora homeopatov a pod. Rád by som v nasledujúcom texte vypichol pár čerešničiek a vyjadril sa k nim.
Pán poslanec na svojom blogu, okrem iného, píše…
a) „Ten pán Kollár (predseda slovenskej lekárskej komory), ktorý si neváhal zobrať slovenských pacientov za rukojemníkov a ohroziť starostlivosť o nich pri vydieraní vlády v roku 2011.“ Toto je argument ad hominem a nie je tu o čom diskutovať. Nič to nemení na tom, čo pán doktor komentoval k tomuto návrhu.
b) „Zároveň mám ale blízku známu, ktorej doktori tvrdili, že bez operácie deti mať nebude. Vďaka pomoci liečiteľky má dnes zdravú dcéru. Tá istá pani pomohla minimálne desiatke ľudí v mojom okolí, vrátane mňa. Poznám uznávaného doktora, ktorý reiki energiu používa na ochranu detí pri komplikovaných operáciách srdca a verí v jej liečivú silu pri ich zotavovaní. Mám kamarátku, ktorá ma dokázala z dokonale seknutého krku rozhýbať na kráčajúceho človeka v priebehu hodiny. A považujem za neprípustné, aby sa ich práca a pomoc stala na Slovensku trestným činom….“ Argument osobnou skúsenosťou vlastne ani nie je argumentom. Je zaťažený mnohými chybami úsudku, logického myslenia a pozorovania. Osobná skúsenosť ako taká je vždy na malom, neobjektívnom a nič nevypovedajúcom počte pozorovaných javov. Skúsenosť na jednom alebo piatich prípadoch vám v žiadnom prípade neposkytne štatisticky signifikantné výsledky. Nepostačuje na to, aby sme objektívne mohli tvrdiť, že hladovka zničí nádor, nehľadiac na biologicko-medicínsku absurdnosť. Ďalej je osobná skúsenosť zaťažená tzv. chybou pozorovateľa. Pohľad na svet môže byť skreslený našim osobným pohľadom, zmyslami, interpretáciou a rozumom. V zásade vzniká priestor na logické chyby. Napríklad klam kauzality a korelácie alebo časovej následnosti (Post hoc ergo propter hoc). To, že niečo po niečom nasleduje ešte neznamená, že je to aj kauzálne prepojené. A určite nie je osobná skúsenosť argumentom na ochranu liečiteľov. Ale navrhujem zozbierať pár osobných skúseností v prípadoch, keď porucha na airbagu alebo nezapnutie si bezpečnostných pásov zachránili vodičovi život a na tomto základe zrušiť tieto bezpečnostné prvky v autách.
c) „Nemusíme veriť bylinkám, mastiam ani šikovným rukám naprávačov. Ale môžeme. Nemusíme veriť v modlitbu, ani v homeopatiká, ani v reiki, ani v čínsku medicínu, ani v akupresúru či akupunktúru. Môžeme ľudí, ktorí v tieto veci veria, pokladať za bláznov, aj poukazovať na to, že možno veria v bludy. To všetko je v poriadku. No urobiť z liečiteľov zo dňa na deň možných kriminálnikov je ďaleko za čiarou a môže potrestať aj takých, ktorí v úprimnej snahe denne pomáhajú desiatkam, možno stovkám ľudí.“ Viera ako taká nemá v prírodných vedách a medicíne žiadne miesto aj napriek tomu, že to možno znie absurdne. Nemyslím, že netreba veriť v to, že sa niekto uzdraví. Vo vede sa má akceptovať len hodnota dôkazu. Na ničom inom nezáleží. Môžete veriť, že vám homeopatiká pomôžu, ale už vyše 100 rokov sa homeopatia nijako nevyvinula, stále odoláva chemicko-fyzikálnemu doloženiu dôkazov rovnako ako klinickým štúdiám. Je to preukázateľne len čistá voda s cukrom. Či v to veríte alebo nie, nič sa nemení. Analogicky môžete prestať veriť v gravitáciu, resp. veriť, že neexistuje, ale výsledok skoku z okna bude vždy rovnaký. Tie časti fytoterapie a tradičnej čínskej medicíny, ktoré majú dokázateľný účinok, už nie sú alternatívnou medicínou. Podľa definície do nej nespadajú, ale stávajú sa súčasťou medicíny založenej na dôkazoch.
Toľko k blogu pána poslanca. Lenže to nie je všetko. O pár dni neskôr sa v televízii objavil príspevok, kde pán poslanec sumarizoval stiahnutie návrhu. Veľmi rád by som opäť vypichol pár čerešní.[príspevok]
a) “Oblasť, v ktorej pôsobia ľudoví liečitelia, pre slovenskú legislatívu doteraz neexistovala. Nie je systém akreditácií, vyhodnocovania ich práce a nevieme, na základe čoho by sme mohli povedať, že tento liečiteľ je v poriadku a tento nie.” Navrhoval by som celkové zamyslenie, prečo asi toto všetko neexistovalo. No preto, pretože túto „prácu“ vykonávajú nekvalifikovaní ľudia, používajú neoverené, neúčinné a preukázateľne nefunkčné metódy, ktoré nemajú základ ani vo fundamentoch fyziky a chémie, nie to ešte v klinických testoch.
b) “Mala by sa vytvoriť autorita, nejaká komora liečiteľov. Tá by rozhodovala, ktorý liečiteľ dostane licenciu a ktorý nie. Mala by etický kódex, stanovujúci postup podľa diagnózy. Ak príde niekto s rakovinou, aby mu v žiadnom prípade liečiteľ nevyhováral chemoterapiu a začal mu kvapkať Savo na jazyk.” Tieto slová ma nakopli k napísaniu článku. V prírodných vedách je najvyššou autoritatívnou hodnotou váha dôkazu. Ak nejaká metóda nemá žiaden dôkaz, nemá morálne právo sa nazývať metódou. To, že sa zgrupne nejaká partia fanúšikov čistej vody, nie je argumentom a ani dôkazom, že čistá voda ako liek funguje. Myšlienkový experiment na báze logiky citovanej vety: Založím si klub “Pivom proti gravitačnej teórii”. Zoženiem 100 ľudí, založíme občianske združenie, spíšeme memorandum, zápisnicu, pár kódexov a stretneme sa párkrát ročne na pive. Je to dôkazom proti gravitácii? Nie. A tak ani klub fanúšikov čistej vody a.k.a. Slovenská komora homeopatov svojou existenciou nie je dôkazom, že homeopatia funguje a nekvalifikuje ich to na to, aby boli akceptovaní na poli exaktných vied. V skratke, myšlienka sa nestane pravdou alebo faktom podľa toho, koľko sympatizantov na svoju stranu stiahne.
Pár viet na záver.
Považujem za absolútne neprípustne aby vznikla akákoľvek legislatívna úprava, ktorá by „kvalifikovala“ osoby na výkon liečiteľstva bez skutočného zdravotníckeho vzdelania, čiže osoby okrem lekárov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov, trénerov, farmaceutov, ľudí zo vzdelaním vo verejnom zdravotníctve alebo veterinárnych lekárov so zameraním na hygienu a epidemiológiu. Považujem za nutné, aby jedinou, hlavou a zásadnou podmienkou vzniku nejakej komory, spoločnosti alebo cechu boli relevantné dôkazy s prírodovedeckou hodnotou pre danú metódu podložené klinickými štúdiami a aby boli používané iba postupy overené, účinné a s klinickými výsledkami. Rovnako si nemyslím, že je správne diskreditovať názor Slovenskej lekárskej komory iba na základe toho, že jej predseda inicioval štrajk lekárov. Šarlatánstvo je v dnešnej dobe mimoriadne podcenený problém. Bohužiaľ, nízke prírodovedecké vzdelanie populácie a jednotlivcov, nezávisle na inom vzdelaní alebo celkovej inteligencii, je živnou pôdou pre nezmysly a manipulačné, ničím nepodložené, metódy alternatívnej medicíny. Senzácie, alternatívy, tradície a prírodno-chtivá spoločnosť živia šarlatánov nielen finančne, ale aj spoločensky, a tí sa tak tešia čoraz väčšej priazni. Osobne nemám nič proti „babkám bylinkárkam“, ale v dnešnej dobe zabezpečiť, aby liečitelia posielali pacientov pri vážnych príznakoch k lekárom a vykašľali sa na osobný finančný prospech a na vymasírovanie si ega, bude naozaj veľmi ťažké. Už pre samotnú nekvalifikovanosť daného liečiteľa je veľmi nepravdepodobné, aby si varovné príznaky všimol, vyhodnotil ich správne a spravil adekvátne opatrenia. Štatisticky je väčšia šanca prehliadnutia vážnych príznakov, odklad diagnostiky a liečby do neskorších štádií ochorenia až fatálnych koncov. V prípade onkologických pacientov je prvotný manažment zo strany liečiteľa absolútne neprijateľný, keďže najviac determinujúcim faktorom úspešnosti liečby je skorý záchyt onkologického ochorenia. Nikto nikdy netvrdil, že vedecká „západná“ medicína dokáže a vie všetko, ale medzery v jej poznaní nie sú argumentom preto, aby samozvaní odborníci prichádzali na scénu, boli akceptovaní, dostali právnu ochranu a mohli si na tom založiť živnosť bez akejkoľvek právnej zodpovednosti. A už vôbec nie, aby od nich neboli vyžadované dôkazy pre metódy, prípravky a „liečebné“ postupy.
Ďakujem Martine Herbst a Dušanovi Valentovi za pripomienky a korektúru.
Autor: Kamil Kronovský
Zdroj: dennikn.sk
Foto: dennikn.sk
