Sóda bikarbóna forever

3-271931c94150a89205fc53e3163cd522285b4ba0

Možno sa fakt blíži čas, keď dá naše zdravotníctvo za pravdu rozličným konšpiračným nešťastníkom a propagátorom samoliečiteľstva.

Nie že by ich sóda bikarbóna bola schopná človeku pomôcť aj od niečoho iného ako od pálenia záhy, to nie. Akurát, že naše zdravotníctvo samo nám nebude schopné poskytnúť oveľa viac.

Nemocnice vo februári zvýšili platy lekárom. Aby mohli takto naplniť literu zákona, k dispozícii mali niekoľko možností. Napríklad nezaplatiť za lieky a zdravotné pomôcky. Alebo za iný materiál. Alebo sa začať zaoberať plánmi na prepúšťanie zamestnancov. Alebo sa chystať na to, že zo zdravotných sestier opäť umelo vytvoria polovičné administratívne sily, čím im znížia platy.

Iba jedna možnosť medzi všetkými, čo sa ponúkajú, chýba. Nemocnice nemajú šancu zvýšiť platy bez toho, aby na peniazoch neoklamali niekoho iného. O tom, že by sa taký stav dal udržať dlhodobo, môžu naozaj iba snívať. A tak sa budú opäť zadlžovať, opäť sa bude hovoriť o ich neefektívnosti.

Poisťovne majú s nemocnicami uzavreté zmluvy, ktoré so zákonom o platoch lekárov nerátali. Nie že by ten zákon nebol v čase uzatvárania zmlúv známy. Pravdaže bol, a nemocnice na hroziaci stav od jesene minulého roka upozorňovali. Lenže, kto je to poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v našom zdravotníctve? Je to ten posledný neborák s natrčenou dlaňou, ďaleko za ministerskými kádrami, poisťovákmi, dodávateľmi a sprostredkovateľmi. Tí všetci „varia“ za naše peniaze veľký biznis. To, čo pri tom náhodou padne pod kuchynský stôl, sa môže použiť na naše zdravie.

Aby z toho však nemocnice zasa nevyšli ako hrdinovia – namiesto toho, aby poskytovatelia tlačili na tých, ktorí sú zodpovední, tlačia smerom nadol. Nápad postaviť lekárov a sestry proti sebe systémom kto z koho, je ako z učebnice: nech sa žerú navzájom, aspoň nebudú mať čas pýtať sa, kto za to môže.

A ministerstvo? Ach, ako by sme mohli zabudnúť! Ministerstvo situáciu vyhodnocuje, oceňuje, a až to všetko pekne vyhodnotí a ocení, „Peniaze budú uvoľnené v takej miere, v akej je potrebné.“

No to určite. Keby mali byť peniaze uvoľnené v takej miere, „v akej je potrebné“, museli by to byť najmenej stovky miliárd eur. Na súdy a novú pevnú väznicu pre veľkozlodejov, ktorí sa prevŕtali naším zdravotníctvom ako červy zdochlinou. Na rozlúčku so systémom poisťovní, ktorých kondícia je výsmechom stavu nášho zdravotníctva (áno, vrátane tej štátnej). Na zlikvidovanie upírskej siete dodávateľov aj s ich províziami. Na reformu kategorizácie, ktorá namiesto toho, aby bránila monopolizácii na trhu s liekmi (čo bol jeden z jej ušľachtilých účelov), akurát pravidelne vytvára nedostatky životne dôležitých liekov… Nemá zmysel pokračovať.

Dobre. Nebuďme maximalisti. Stačilo by, aby sa už veci pohli normálnym smerom aspoň o krôčik. Nie však veľkohubými vyhláseniami, po ktorých nenasledujú žiadne činy. Inak sa naozaj raz všetci stretneme niekde pri zbere šalvie a brezovej kôry. S balíčkami sódy bikarbóny vo vreckách, prirodzene.

Autor: Peter Javúrek

Zdroj: pravda.sk

Foto: pravda.sk