Ako za mesiac utopiť 20 miliónov na vedu a výskum

3-fecb375fc36379c64551f962a9eb8760284fdc84

Ministerstvo školstva cez svoju organizáciu realizovalo eurofondový projekt v hodnote skoro 20 miliónov eur. Od podpisu zmluvy s dodávateľom po ukončenie aktivít uplynulo 31 pracovných dní.

V máji minulého roku som v komentári pre denník Sme upozorňovala na nezmyselné míňanie financií na vedu a výskum na poslednú chvíľu. Eurofondy z minulého obdobia bolo treba vyfakturovať do konca roku 2015 a ministerstvo školstva pár mesiacov pred jeho koncom spúšťalo projekty v hodnote desiatok miliónov eur. Tomu zodpovedá aj výsledok.

Jedným z projektov, na ktorý som upozorňovala, bol aj bola aj Národná teleprezentačná infraštruktúra. Jej cieľom bolo „vybudovanie moderného informačno-komunikačno-kolaboračného prostredia v Slovenskej republike“. Vláda na ňu vyčlenila skoro 20 miliónov eur, z čoho sa na slovenských výskumných inštitúciách vytvorilo okolo 160 väčších či menších videokonferenčných miestností. Na porovnanie schválený ročný kapitálový rozpočet celej Slovenskej akadémie vied (SAV) je v tomto roku iba pol milióna a na tovary a služby ide spolu 7 miliónov eur. Zaujímavé bolo aj verejné obstarávanie k tomuto projektu. Predpokladaná cena v súťažných podkladoch bola s DPH 19 499 980 eur. Do súťaže prišli tri ponuky vzhľadom na objem zákazky s podozrivo podobnými cenami:

Jedným z projektov, na ktorý som upozorňovala, bol aj bola aj Národná teleprezentačná infraštruktúra. Jej cieľom bolo „vybudovanie moderného informačno-komunikačno-kolaboračného prostredia v Slovenskej republike“. Vláda na ňu vyčlenila skoro 20 miliónov eur, z čoho sa na slovenských výskumných inštitúciách vytvorilo okolo 160 väčších či menších videokonferenčných miestností. Na porovnanie schválený ročný kapitálový rozpočet celej Slovenskej akadémie vied (SAV) je v tomto roku iba pol milióna a na tovary a služby ide spolu 7 miliónov eur. Zaujímavé bolo aj verejné obstarávanie k tomuto projektu. Predpokladaná cena v súťažných podkladoch bola s DPH 19 499 980 eur. Do súťaže prišli tri ponuky vzhľadom na objem zákazky s podozrivo podobnými cenami:

  1. Anext, a.s. Bratislava – 19 496 880 eur
  2. Soitron, a.s. Bratislava – 19 498 620 eur
  3. Barclet, a.s. Praha – 19 499 400 eur

Prvé dve firmy sú starí známi v slovenských vládnych IT projektoch. Posledná firma sídli v bytovke v Prahe a pre verejnú správu u nás podľa registra zmlúv nikdy nič nerobila. V poslednej účtovnej uzávierke mala obrat v prepočte tesne nad 2 milióny eur. Po elektronickej aukcii sa však poradie premiešalo a s cenou 19 304 400 eur vyhrala práve česká firma Barclet, a.s. Riadením osudu počas elektronickej aukcie znížili obe neúspešné firmy svoju pôvodnú ponuku o rovnakú sumu: 97 500 eur (podľa súťažných podmienok minimálne možné zníženie ceny). Verejné obstarávanie malo rôzne technické či finančné podmienky – potvrdenie banky o schopnosti splácať záväzky, úverový prísľub na 3 milióny eur, výška obratu za posledné roky, referencie či certifikát kvality. Víťaz súťaže pri všetkých týchto kritériách uviedol to isté vyhlásenie – v prípade úspešnosti bude využívať zdroje spoločnosti SWAN, a.s. Víťazom tendra je tak v podstate práve táto slovenská spoločnosť, majiteľ nového mobilného operátora (spolupracuje so štátnou poštou). Otázka je, prečo sa do súťaže neprihlásila priamo, ale cez českého prostredníka. Celá súťaž i výsledná úspora v tomto verejnom obstarávaní mi pripomína situáciu, ktorú náhodou pár dní pred jeho vyhlásením popísal Michal Truban vo svojom blogu „Vopred vyhraté tendre si strčte …“.

Priam zázračné schopnosti český dodávateľ predviedol aj pri realizácii projektu. Zmluva nadobudla účinnosť 17. októbra 2015 a do 10 pracovných dní musel predstaviť funkčný prototyp systému vrátane fyzickej inštalácie dvoch konferenčných miestností. Kompletnú dodávku a inštaláciu asi 160 konferenčných miestností za 19,3 milióna eur musel potom dodávateľ stihnúť do konca novembra, teda za 21 pracovných dní. V decembri už boli práce vyfakturované.

O praktickom využití technológie zatiaľ nepočuť, celkom sa teším na štatistiky, koľko telekonferencií sa na tak drahej infraštruktúre uskutoční. Pri väčších sálach na vysokých školách sa niečo využije aspoň na premietanie prezentácií vyučujúcich. No v rámci projektu sa vytvorilo aj 40 miestností s kapacitou do 6 ľudí. Tie sa dajú rozumne využiť na debaty o projektoch medzi rôznymi pracoviskami. No pri cene 38 tisíc eur na jednu miestnosť by sa možno aj naši vedci uspokojili s konferenčným hovorom cez telefón, a ušetrené prostriedky použili na samotný výskum. Často majú problém získať na svoje projekty čo i len pár stoviek eur. Známy slovenský vedec Peter Celec napríklad v nedávnom rozhovore hovorí, že celý jeho ústav na univerzite má na nákup vecí potrebných na výskum okolo päťtisíc eur ročne.

Telekonferenčné miestnosti môžu byť pre vedcov celkom užitočné. No nemalo by ísť o bezhlavé míňanie eurofondov na poslednú chvíľu. Tak či tak kvôli dvom vládam Roberta Fica prepadnú Slovensku eurofondy vo výške okolo jednej miliardy eur. Systém skrátka nevedeli nastaviť tak, aby sa peniaze aspoň využili, nehovoriac o tom, že dobre využili. Telekonferenčné miestnosti by sa však mali riešiť až potom, keď budú mať naši vedci zodpovedajúce finančné ohodnotenie a nebudú mať problém ísť raz za rok na konferenciu či kúpiť si nejaké drobnosti na svoj projekt.

Aktualizácia 6.1.2016: jeden z čitateľov blogu upozornil na prepojenie prvého a posledného uchádzača v tendri. Víťaz tendra Barclet, a.s. Praha si na svoje stránke http://www.barclet.cz/reference/ udáva ako referencie 4 projekty. Na troch z nich pracoval ako subdodávateľ neúspešného uchádzača v tendri, spoločnosti Anext, a.s. Ak by sa stránka náhodou stratila, pripájam obrázok:

Jedným z projektov, na ktorý som upozorňovala, bol aj bola aj Národná teleprezentačná infraštruktúra. Jej cieľom bolo „vybudovanie moderného informačno-komunikačno-kolaboračného prostredia v Slovenskej republike“. Vláda na ňu vyčlenila skoro 20 miliónov eur, z čoho sa na slovenských výskumných inštitúciách vytvorilo okolo 160 väčších či menších videokonferenčných miestností. Na porovnanie schválený ročný kapitálový rozpočet celej Slovenskej akadémie vied (SAV) je v tomto roku iba pol milióna a na tovary a služby ide spolu 7 miliónov eur. Zaujímavé bolo aj verejné obstarávanie k tomuto projektu. Predpokladaná cena v súťažných podkladoch bola s DPH 19 499 980 eur. Do súťaže prišli tri ponuky vzhľadom na objem zákazky s podozrivo podobnými cenami:

  1. Anext, a.s. Bratislava – 19 496 880 eur
  2. Soitron, a.s. Bratislava – 19 498 620 eur
  3. Barclet, a.s. Praha – 19 499 400 eur

Prvé dve firmy sú starí známi v slovenských vládnych IT projektoch. Posledná firma sídli v bytovke v Prahe a pre verejnú správu u nás podľa registra zmlúv nikdy nič nerobila. V poslednej účtovnej uzávierke mala obrat v prepočte tesne nad 2 milióny eur. Po elektronickej aukcii sa však poradie premiešalo a s cenou 19 304 400 eur vyhrala práve česká firma Barclet, a.s. Riadením osudu počas elektronickej aukcie znížili obe neúspešné firmy svoju pôvodnú ponuku o rovnakú sumu: 97 500 eur (podľa súťažných podmienok minimálne možné zníženie ceny). Verejné obstarávanie malo rôzne technické či finančné podmienky – potvrdenie banky o schopnosti splácať záväzky, úverový prísľub na 3 milióny eur, výška obratu za posledné roky, referencie či certifikát kvality. Víťaz súťaže pri všetkých týchto kritériách uviedol to isté vyhlásenie – v prípade úspešnosti bude využívať zdroje spoločnosti SWAN, a.s. Víťazom tendra je tak v podstate práve táto slovenská spoločnosť, majiteľ nového mobilného operátora (spolupracuje so štátnou poštou). Otázka je, prečo sa do súťaže neprihlásila priamo, ale cez českého prostredníka. Celá súťaž i výsledná úspora v tomto verejnom obstarávaní mi pripomína situáciu, ktorú náhodou pár dní pred jeho vyhlásením popísal Michal Truban vo svojom blogu „Vopred vyhraté tendre si strčte …“.

Priam zázračné schopnosti český dodávateľ predviedol aj pri realizácii projektu. Zmluva nadobudla účinnosť 17. októbra 2015 a do 10 pracovných dní musel predstaviť funkčný prototyp systému vrátane fyzickej inštalácie dvoch konferenčných miestností. Kompletnú dodávku a inštaláciu asi 160 konferenčných miestností za 19,3 milióna eur musel potom dodávateľ stihnúť do konca novembra, teda za 21 pracovných dní. V decembri už boli práce vyfakturované.

O praktickom využití technológie zatiaľ nepočuť, celkom sa teším na štatistiky, koľko telekonferencií sa na tak drahej infraštruktúre uskutoční. Pri väčších sálach na vysokých školách sa niečo využije aspoň na premietanie prezentácií vyučujúcich. No v rámci projektu sa vytvorilo aj 40 miestností s kapacitou do 6 ľudí. Tie sa dajú rozumne využiť na debaty o projektoch medzi rôznymi pracoviskami. No pri cene 38 tisíc eur na jednu miestnosť by sa možno aj naši vedci uspokojili s konferenčným hovorom cez telefón, a ušetrené prostriedky použili na samotný výskum. Často majú problém získať na svoje projekty čo i len pár stoviek eur. Známy slovenský vedec Peter Celec napríklad v nedávnom rozhovore hovorí, že celý jeho ústav na univerzite má na nákup vecí potrebných na výskum okolo päťtisíc eur ročne.

Telekonferenčné miestnosti môžu byť pre vedcov celkom užitočné. No nemalo by ísť o bezhlavé míňanie eurofondov na poslednú chvíľu. Tak či tak kvôli dvom vládam Roberta Fica prepadnú Slovensku eurofondy vo výške okolo jednej miliardy eur. Systém skrátka nevedeli nastaviť tak, aby sa peniaze aspoň využili, nehovoriac o tom, že dobre využili. Telekonferenčné miestnosti by sa však mali riešiť až potom, keď budú mať naši vedci zodpovedajúce finančné ohodnotenie a nebudú mať problém ísť raz za rok na konferenciu či kúpiť si nejaké drobnosti na svoj projekt.

Autor: Veronika Remišová

Zdroj: sme.sk

Foto: sme.sk