Ceny straveniek sa opäť zvyšujú

K zvyšovaniu cien gastrolístkov pristupujeme po dvoch rokoch, keďže sa opätovne naplnili podmienky na vykonanie takéhoto kroku,“ zdôvodnil hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Pripomenul, že podľa zákona o cestovných náhradách sa stravné musí upraviť vždy vtedy, ak od ostatnej úpravy stúpli ceny v reštauračných zariadeniach aspoň o päť percent.

Sumy stravného dvíha ministerstvo práce vládnym opatrením na základe údajov Štatistického úradu. Naposledy sa ceny straveniek menili v novembri 2014, vtedy sa ich minimálna cena zdvihla z troch na 3,15 eura. Predtým zase v auguste 2012 hodnota najlacnejšieho gastrolístka stúpla z 2,85 na tri eurá.

Zákonník práce prikazuje zamestnávateľom zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie. Buď vo vlastnej jedálni, alebo, ak ju nemajú, formou stravných lístkov, prípadne, čo je menej časté, cez elektronickú kartu. Firma je pritom povinná uhradiť pracovníkovi aspoň 55 percent z ceny hlavného jedla. Zvyšok si doplatí sám zo svojej mzdy. Minimálny firemný príspevok na zamestnanca sa tak od decembra zvýši z doterajších 1,74 na 1,86 eura. A ak dosiaľ hradil zamestnanec z ceny 3,15-eurovej stravenky 1,41 eura, po novom za 3,38-eurovú zaplatí 1,52 eura.

Zmeny sa dotknú aj „diét“ za pracovné cesty. Stravné za päť až 12 hodín trvania cesty vzrastie zo súčasných 4,20 na 4,50 eura. Pri cestách trvajúcich 12 až 18 hodín si zamestnanci prilepšia z terajších 6,30 na 6,70 eura. A pri trvaní „služobky“ nad 18 hodín sa suma zvýši z 9,80 na 10,30 eura.

S chystanou úpravou stravného opäť zosilneli polemiky, či by sa gastrolístky nemali zrušiť. Sú to totiž ceniny, ktoré si pri manipulácii vyžadujú osobitný režim, čo zamestnávateľom zvyšuje náklady. Zamestnanci v nich de facto dostávajú časť výplaty. Manipulácia s nimi zvyšuje náklady reštauráciám a obchodom, ktoré ich prijímajú, keďže na hotovosť ich následne musia meniť za poplatok. Slušný príjem a isté zisky z nich majú licencované vydavateľské spoločnosti. Mnohí zamestnanci ich navyše nevyužívajú na zakúpenie teplého obeda, ale nakupujú si za ne v predajniach bežné potraviny, ale aj iné tovary.

Snahy, aby gastrolístky nahradil finančný príspevok ku mzde, tu boli za predchádzajúcej vlády Smeru a uvažoval o nich tiež Radičovej kabinet. Skončili sa však neúspešne, aj z dôvodu silného lobingu gastrofiriem vydávajúcich stravenky. Gastrolístky dokonca navrhoval zrušiť Protimonopolný úrad, keď po veľkej kontrole 300 tendrov na ich poskytovanie zistil, že gastrofirmy vydávajúce lístky fungovali na základe kartelových dohôd. Teda že si napríklad medzi sebou rozdelili trh so stravenkami alebo že sa vzájomne dohodli na počte kusov straveniek, ktoré smeli naraz od kupujúceho prijímať obchodné reťazce, keďže provízie, ktoré za ne dostávali od hotelov a reštaurácií, boli oveľa vyššie ako tie od reťazcov. Napokon sa to vo februári tohto roku skončilo len pokutou v celkovej sume viac ako 2,9 milióna eur pre päť firiem – emitentov stravovacích poukážok.

Aj aktuálne sa už znovu ozvali majitelia hotelov a reštaurácií, ktorí žiadajú, aby sa stravenky buď nahradili peniazmi, alebo aby sa za ne dalo kúpiť výhradne teplé jedlo v reštaurácii či inej prevádzke s teplým pultom. „Zamestnancom nechceme nič zobrať. No žiadame, aby sa gastrolístky používali iba na to, na čo sú určené – teda na teplé jedlo. Vieme veľmi dobre, že za gastrolístky je dnes možné kúpiť všetko okrem alkoholu a cigariet,“ zdôraznil prezident Združenia hotelov a reštaurácií Patrik Bočkay.

Podobne Zväz obchodu a cestovného ruchu namieta, že vydávanie stravovacích poukážok spôsobuje nekontrolovanú emisiu týchto „alternatívnych platidiel“, narušuje hospodársku súťaž, je zbytočne administratívne náročné a bráni slobodnému výberu. „Zvýšením minimálnej hodnoty gastrolístka sa okrem nákladov zamestnávateľov paradoxne zvyšuje aj absolútna výška provízií pre emitentov lístkov, hoci tí nijako nezvyšujú produktivitu práce a neposkytujú žiadnu pridanú hodnotu,“ upozornil prezident zväzu Pavol Konštiak. Podľa neho ani nové poukážky v podobe elektronických kariet problémy neriešia, keďže administrácia kariet je takisto náročná a použiť ich zďaleka nemožno v každom stravovacom zariadení.

Firmy zase úpravou stravného nie sú nadšené preto, že zvyšujú cenu práce. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov síce pripúšťa, že malé sumy navýšenia nákladov významnejšie pocítia iba veľké firmy s vyšším počtom zamestnancov. „Lenže narásť má zase aj minimálna mzda, zvýši sa odvodové zaťaženie,” menuje aj ďalšie zaťažujúce položky pre firmy. A dodáva, že v poslednom období rastú reálne mzdy, inflácia je nízka, ani ceny potravín nerastú. „Ak preto ceny v reštauráciách rástli, zrejme to takisto treba pripísať vyšším mzdovým nákladom na personál,“ uvažuje Hošták. Nevylučuje, že novú úpravu stravného majitelia reštaurácií využijú na ďalšie zdraženie ponuky.

Rezort práce sa však stavia za zachovanie stravovacích poukážok. Argumentuje, že príspevok na stravovanie je v zákone zakotvený najmä z dôvodu, že pravidelná strava má významný vplyv na dobrý zdravotný stav zamestnancov. „Ministerstvo je však naďalej pripravené o možných zmenách v poskytovaní gastrolístkov pre zamestnancov diskutovať so sociálnymi partnermi z tripartity,“ uviedol však Stuška v súvislosti s najnovšími negatívnymi reakciami na stravenky.

A zásadne proti zrušeniu gastrolístkov sú aj predstavitelia firiem, ktoré ich vydávajú. Tých v súčasnosti na Slovensku pôsobí päť, pričom v papierovej aj elektronickej forme ich poskytujú Le Cheque Dejeuner, Vaša Slovensko, Edenred a Doxx, a len ako elektrokarty ich dodáva spoločnosť Grafobal Group Financial Services. Emitenti sa argumentačne opierajú napríklad o aktuálny prieskum agentúry GfK, v ktorom až 88 percent opýtaných potvrdilo pozitívny vzťah ku gastrolístkom. A ktorý zároveň ukázal, že v prípade ich nahradenia hotovosťou by každý druhý respondent získané peniaze použil na úplne iné účely než pravidelné stravovanie. Teda napríklad na platenie účtov v domácnosti, na nákup odevov, dovoleniek, prípadne by peniaze ušetril.

Kampaňou s názvom Pravda o gastráčoch chcú emitenti verejnosti na základe jasných dát a faktov vyvrátiť mýty o stravenkách a vysvetliť ich prínos pre zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, reštaurácie a samotný štát. „To, že dnes zamestnávatelia objednávajú gastrolístky pre 750-tisíc ľudí, znamená, že spĺňajú svoj účel. Zrejme aj preto sú jedným z najobľúbenejších zamestnaneckých benefitov,“ uviedol prezident Asociácie emitentov stravovacích poukážok Štefan Petrík.

Prezident Asociácie odmieta aj tvrdenia, že by emitenti nezvyšovali pridanú hodnotu svojich služieb. „Zavádzame elektronické formy stravných lístkov, ale aj možnosť on-line speňaženia gastrolístkov, čo má práve znižovať administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov a reštaurácie. Navyše, výška poplatkov v posledných rokoch nerástla, zo zákona sú na strane zamestnávateľov regulované maximálne na tri percentá, kým pri reštauráciách sa pohybujú do piatich percent. A v bežnom maloobchode je marža až na úrovni 12 percent,“ uzavrel Petrík.