Pokiaľ trvá výpadok do troch hodín, možno podľa Skalickej mrazené a chladené potraviny považovať za neškodné, ak ich teplota nepresiahla šesť stupňov Celzia. Pri viac ako trojhodinovom výpadku by mali byť chladené potraviny laboratórne vyšetrené. “Rozhodnutie o konzumovateľnosti sa vykoná na základe výsledkov uvedeného vyšetrenia,” vysvetlila pre TASR Skalická. Takéto potraviny tak treba v domácnosti radšej vyhodiť.
V prípade poldňového výpadku sa znehodnocujú aj mrazené potraviny. Tie treba okamžite použiť na ďalšie spracovanie. “Nie je prípustné ich opätovné zmrazenie,” upozornila Skalická.
Ak dôjde k zaplaveniu potravín či poľnohospodárskych plodín, sa tiež treba správať preventívne. “Všetky poľnohospodárske plodiny, ktoré boli zaplavené povodňovou vodou, kalmi a bahnom, treba považovať za zdraviu škodlivé… Ovocie na stromoch a kríkoch, ktoré nebolo povodňovou vodou priamo dotknuté, možno jesť po dôkladnom umytí pitnou vodou,” priblížila Skalická.
Potraviny zaplavené povodňovou vodou, kalom a bahnom sa nesmú jesť s výnimkou potravín hermeticky balených v skle, kovových obaloch, vrátane potravín hermeticky uzatvorených v tuhých plastových obaloch, pokiaľ nejavia známky poškodenia. “Povodňou zasiahnuté hermeticky balené potraviny je však potrebné pred ich opätovným uvedením do obehu očistiť a dezinfikovať. Nemožno používať potraviny so zjavne poškodenými papierovými etiketami, resp. ktoré sú úplne bez etikiet,” doplnila Skalická.
V prípade pochybnosti o bezchybnosti potraviny odporúča obrátiť sa na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ak sa objavia zdravotné ťažkosti ako bolesti brucha, hnačka, teploty, treba už po prvých príznakoch navštíviť lekára. Počiatočné ľahké príznaky sa nemajú nikdy podceňovať.
Zdroj: TASR
Foto: fotolia.com
