Povedzme to nahlas: Slovákom sa nechce robiť

„Automobilka Land Rover zvažuje príchod na Slovensko, chce zamestnať až 8000 ľudí.“ Takto (a podobne) znelo množstvo titulkov v novinách za posledný mesiac. Príchod Land Roveru do regiónu Nitry by bola nepochybne dobrá správa. Faktom však je, že táto firma by 8000 Slovákov v tomto okrese zamestnať nedokázala. Nedokázal by to Land Rover, nedokázala by to s vysokou pravdepodobnosťou žiadna výrobná firma. Toľko voľných ľudí by totiž v tomto okrese nenašla. A nielen to. Nenašla by ich ani v okolí. Ak by potrebovala skutočne zamestnať 8000 ľudí, s vysokou pravdepodobnosťou by sa nezaobišla bez Srbov, Rumunov či Bulharov. Dôvod? Slovákom sa spravidla nechce za prácou sťahovať či cestovať. Radšej budú sedieť „doma na zadku“ a poberať sociálne dávky.


Snímka: Flickr.com

Vysoká nezamestnanosť nestačí

Nedávno jeden z členov Aliancie personálnych agentúr Slovenska prezentoval nezamestnaným v takzvanej hladovej doline ponuku práce za 850 eur mesačne. Išlo o vizuálnu kontrolu kvality, teda nič zložité. Pracovalo by sa na zmeny, ktoré sú síce pre mnohých nepríjemné, no podobne na Slovensku fungujú tisícky ľudí.

Na prezentáciu ponuky prišlo niekoľko desiatok nezamestnaných. Keď sa dozvedeli, že za prácou by museli cestovať, z plnej sály potenciálnych kandidátov zostali štyria, ktorí boli ochotní o tejto ponuke vôbec uvažovať. K podobným situáciám dochádza bežne v akomkoľvek regióne Slovenska. A je jedno, či je tam nezamestnanosť 10 alebo 30 percent.

Problémom je nízka mobilita pracovnej sily, ale nie iba tá. Nezamestnaní vo veľkej miere využívajú legálne možnosti na odmietnutie regionálnych pracovných ponúk, pri ktorých mobilita nehrá skoro žiadnu úlohu. Bez hrozby vyradenia z evidencie úradu práce môžu odmietnuť pracovnú ponuku v ich regióne maximálne dvakrát bez udania dôvodu. Zároveň môžu odmietnuť každú ponuku s požadovanou nižšou kvalifikáciou než sami majú.

Firmy sa veľmi často stretávajú s (prijateľným) argumentom opatery detí, čo znemožňuje vykonávať prácu na zmeny. Ako „záchranná brzda“ ako neprijať ponúkanú prácu a nenechať sa vyradiť z úradu práce sa používajú aj zdravotné problémy, kde zdokladovanie môže trvať mesiace.

Kto sú naši nezamestnaní

Dostali sme sa tak do situácie, že napriek veľkému počtu ľudí bez práce majú firmy problém nájsť na Slovensku vhodných zamestnancov. Z vyše 350-tisíc evidovaných nezamestnaných nemá približne 220-tisíc uvedenú ani kvalifikáciu, pretože je problém ju zistiť. Vyše 100-tisíc nezamestnaných ukončilo maximálne základnú školu a takmer 200-tisíc ľudí je bez práce minimálne rok, takže strácajú pracovné návyky. Ďalší berú podporu, štát za nich platí odvody a oni popri tom pracujú na dohodu. Zamestnať sa na plný úväzok sa im nechce, tobôž nie, ak by mali za prácou cestovať.

Sme teda tam, kde sme boli pred krízou v roku 2008. Na úradoch práce sú evidované státisíce ľudí, no firmy majú problém ich zamestnať. Čo teda s tým? Buď sa u nás zmenia podmienky pre nezamestnaných, zredukuje alebo dokonca sa úplne zruší možnosť pracovať a brať popri tom podporu, zmenia sa pravidlá pre možnosť odmietať zamestnanie, zlepšia sa podmienky pre mobilitu pracovnej sily (napríklad výstavbou nájomných bytov), alebo firmy budú dovážať ľudí zo zahraničia. To sa už teraz deje, dopyt po Bulharoch a Rumunoch u nás rastie každým dňom.

Mobilní Rumuni

A čo je dôležité, kým Slovákovi sa nechce cestovať do vedľajšieho okresu či kraja, títo ľudia nemajú problém cestovať za prácou aj tisíce kilometrov. Kým nás teda bude vláda strašiť imigrantmi z Afriky a arabských krajín, ktorí nám budú „kradnúť prácu“, sami a dobrovoľne túto prácu odovzdáme občanom z chudobnejších krajín Európskej únie. A to len preto, že našincom sa lepšie sedí doma než cestuje do práce.

Autor: Luboš Sirota

Zdroj: hnonline.sk

Foto: flickr.com, hnonline.sk