Prečo stále nie sú vzťahy medzi farmaceutickými firmami a lekármi transparentné?

Foto: FB

Nuž, odpoveď je jednoduchá a čitateľovi, ktorý sa nechce zaťažovať podrobnosťami, ju poskytnem hneď v úvode článku. Nie sú transparentné preto, lebo nikto zo zúčastnených o to nestojí. O tom, že je to tak, svedčia aj nedávno medializované prípady vysokopostavených lekárov – onkológov, medzi nimi i štátneho tajomníka MZ SR, ktorých farmaceutická firma, ktorej liek priaznivo posúdili a tak sa dostal do kategorizácie, odmenila účasťou na kongrese.

Vniesť poriadok do týchto vzťahov sa nepodarilo ani po novelách zákonov, či už to bol zákon o liekoch alebo zákon o dani z príjmu, na základe ktorého musia lekári priznávať príjmy, ktoré majú od farmaceutických firiem. O tom, že zákon o dani z príjmu je pre lekárov podľa viacerých odborníkov na dane diskriminujúci, niet pochýb.

V súčasnosti platná legislatíva však neurobila poriadok v tom hlavnom a tým je spôsob, akým farmaceutické firmy vyberajú „účastníkov zájazdu“, teda lekárov na kongresy. Ako o tom svedčia vyššie uvedené prípady z nedávnej minulosti, deje sa to prakticky vždy za odmenu.

Pritom tento problém by bolo možné riešiť úplne transparentne bez toho, aby sa museli reprezentanti farmaceutických firiem pred lekármi predháňať, čo je aj pre nich samotných často ponižujúce. Reprezentanti sú tí, ktorí na tom, aby firma mala predaje, aké si od stola naplánujú ich manažéri, musia pracovať najviac. A ak dlhodobo neplnia predstavy nadriadených, majú smolu a príde trest.

Spôsob riešenia tohto problému som v minulosti opakovane publikoval. Poslal som ho dokonca aj riaditeľovi Transparency International Slovensko, ale nič sa neudialo. Riešenie je priam triviálne,  transparentné a vychádza z dvoch známych faktov. Každý liek má svoju cenu a každý recept je evidovaný.

Je teda možné zistiť úplne presne, ktorý lekár a v akej sume napísal recepty za dané časové obdobie. Stačí už len stanoviť, aká suma z ceny lieku na recepte by bola určená na vzdelávanie pre lekára, ktorý liek napísal. Ak je na trhu viac liekov s rovnakou účinnou látkou a rôznou cenou, vypočítala by sa priemerná cena, ktorá by sa vzala za základ. Z neho by sa určila čiastka, ktorú by lekár dostával na osobitný účet s jedinou možnosťou použitia – na vzdelávanie, teda by si hradil všetko sám od dopravy až po ubytovanie a konferenčný poplatok. Evidenciu by mohol viesť napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo oddelenie MZ SR v elektronickej forme tak, aby mal k nemu prístup iba určený lekár a kontrolný orgán. Ten by sledoval čerpanie prostriedkov z účtu lekára, ktoré by museli byť prísne dokladované a použiteľné len na vyššie uvedený účel. Farmaceutické firmy by mali zakázané pozývanie lekárov na kongresy na náklady firmy.

Je možné určiť aj priemernú preskripciu liekov v danej odbornosti v danom období. Tú by dostal lekár z danej odbornosti, ktorý lieky nepíše, pretože na to nemá oprávnenie. Rovnaký kľúč by sa dal zvoliť pre odbornosti, ktoré s liekmi do styku neprichádzajú, ale vzdelávať sa povinne musia a firmy im v súčasnosti tiež prispievajú na účasť na vzdelávaní. Tu by namiesto liekov mohli figurovať ceny prístrojov alebo reagencii, ktoré nemocnica na oddelenie od danej firmy nakúpila. Určitú sumu z tohto ročného balíka by firma musela dať na vzdelávanie lekárom, ktorí na oddelení pracujú (napr. biochemici, patológovia a pod.)

Reprezentanti firiem by tým u lekárov získali na vážnosti, pretože by s nimi riešili len odborné problémy, týkajúce sa portfólia liekov, ktoré majú promovať a o ktorých by mali vedieť viac alebo aspoň toľko, ako lekár, ktorému ich predstavujú. V súčasnosti sa návštevy reprezentantov točia predovšetkým okolo preskripcie a praktík na jej zvýšenie, ktoré sú niekedy až za hranou zákona.

Rovnako by odpadlo ponižujúce šikanovanie zdravotníckych pracovníkov neodôvodnenou daňou.

Nepochybne by sa zefektívnila spolupráca medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a firmami, ktoré by konečne striasli zo seba tieň podozrenia z korupčného správania na slovenskom farmaceutickom trhu.

Ale ako som napísal v úvode článku, sme na Slovensku, takže očakávať, že by sa tento návrh stretol s pochopením tých, ktorým súčasná situácia vyhovuje, je utópia.

Autor: Jozef Klucho

Zdroj: dennikn.sk

Foto: dennikn.sk