MUDr. František Hastík – Česká republika
"Odľahlosť regiónu" - umelo vytvorený pojem
Autor článku pracuje v Českej republike. Napriek tejto skutočnosti sú jeho úvahy natoľko podnetné aj pre slovenských lekárov, že redakcia Primárneho kontaktu sa rozhodla uverejniť jeho článok so súhlasom Medical Tribune v slovenskom preklade.
Tento rok na jar navrhol minister zdravotníctva Českej republiky Svatopluk Němeček, aby lekárom v odľahlých regiónoch bola po zrušení regulačných poplatkov zaistená finančná kompenzácia. Redakcia MT oslovila MUDr. Františka Hastíka, ktorý má s problémami života lekárov v českom pohraničí dlhoročné skúsenosti.
Umiestnenky si mohli dovoliť len komunisti
Ministri zdravotníctva musia nájsť riešenie, ako pokryť lekársku starostlivosť v regiónoch, kde lekári odchádzajú do dôchodku a nemá ich kto nahradiť. Najcitlivejšie to cítia ľudia v pohraničí. Štát nemá páky, ako tam lekárov dostať.
Minulý režim túto situáciu vyriešil veľmi dobre, navyše apoliticky, takže stačí nápad prevziať. Bol veľmi jednoduchý a účinný. Po období umiestneniek bol vytvorený systém, kedy v jedenásťročných (neskôr dvanásťročných) stredných školách boli skúsenými učiteľmi vytipovaní vhodní uchádzači na štúdium medicíny. Stačilo, aby urobili prijímacie pohovory a boli prijatí – pozitívna diskriminácia. Sociálne slabí boli podporovaní počas štúdia štipendiami. Ja osobne som dostával krajské štipendium 420 Kčs mesačne so záväzkom, že po ukončení štúdia budem päť rokov pracovať v určenom okrese Severomoravského kraja. Prvý ročník študentov vyselektoval. Tí, čo na štúdium nestačili, skončili veľmi skoro. Po promócii sa veľká časť absolventov vrátila domov, kde mali zázemie a nasmerovanú pracovnú kariéru, nezriedka až politicky podfarbenú.
Ponovembrové české vlády charakterizuje nekoncepčnosť v zdravotníctve a zmätenosť, na ktorej parazituje kadekto, takže jeho súčasnú úroveň v pohraničí určuje hlavne obetavosť väčšiny existujúcich lekárov podporená patriotizmom. Budúcnosť vidím v čiernych farbách. Ľavicová orientácia súčasnej českej vlády a pravdepodobne aj vlád budúcich s ich snahou všetko riadiť, naznačuje, že by najradšej z lekárov urobili znova zamestnancov. “Súkromného” lekára je ťažké riadiť.
Nikde nie je štatisticky zaznamenané, koľko lekárov odchádza po štúdiu pracovať do zahraničia. Tiež by bolo zaujímavé vyhodnotiť štruktúru absolventov medicíny podľa miesta bydliska. Ukázalo by sa, že drvivá väčšina z nich je z veľkých miest. Tam tiež budú chcieť pracovať hlavne z dôvodu rodinného zázemia a možnosti urobiť kariéru. Do dedín v pohraničí ich nikto nedostane. Pokiaľ je absolvent z malého mesta alebo dediny, má pramálo chuti sa tam vrátiť. Väčšinou sa naviaže na rodinné zázemie svojho partnera, ktorého si našiel počas štúdia.
Život v mestečkách a na dedinách má pre lekára-nedomorodca veľké nevýhody, pretože na začiatku nepozná prostredie ani ľudí. V osobnom živote lekárovi chýba zázemie a pomoc širšej rodiny. Je súčasne potrebné riešiť zamestnanie partnera, pre deti je tu nízka úroveň základných škôl a je nevyhnutnosťou dochádzať na strednú školu. Možnosť kultúrneho vyžitia je malá. Problémom je otázka bývania do obdobia, než sa nový lekár rozhodne tu natrvalo zostať. V súčasnosti lekár býva vo väčšom meste a dochádza ordinovať do menších miest a bývalých strediskových obcí. Dopravou, ktorú si hradí sám, stráca drahocenný čas.
Lekár svojich kapitovaných pacientov skutočne pozná. Lekár, ktorý by tu chcel žiť, to nemá jednoduché ani po pracovnej stránke. Má síce možnosť prenajať si ambulanciu väčšinou v bývalom zdravotnom stredisku, ale zohnať kvalifikovanú a obetavú zdravotnú sestru je už problém, pretože tie vymierajú spolu s lekármi. Čaká ho ešte dochádzanie za povinným vzdelávaním, musí si zaistiť kvalitného a zodpovedného účtovníka a začne ho ubíjať nadmerná administratíva zo strany štátu a zdravotných poisťovní. Na podporu a pomoc zo strany obce sa nedá spoľahnúť. Čo zastupiteľstvo sľúbi, po voľbách môže odvolať.
“Odľahlosť regiónu” – umelo vytvorený pojem
Osobne považujem pojem “odľahlosť regiónu” za nezmysel. Existujú iba miesta, kde chýbajú lekári a novým sa tam nechce ísť. Môže to byť aj neďaleko Prahy. Je potrebné príčiny analyzovať a individuálne riešiť každý prípad. Niekto pojem umelo vytvoril, aby vznikol problém, na riešení ktorého sa dá privyrobiť si do vlastného vrecka. Tým je zodpovedaná aj otázka o koncepčnom zámere ministra zdravotníctva Českej republiky finančne kompenzovať lekárov v odľahlých regiónoch. Budú to vyhodené peniaze.
Súčasťou budúcej koncepcie zdravotníctva by malo byť hlavne určenie postavenia lekárov v systéme. Momentálne sú v podstate pseudozamestnancami poisťovní, ktoré ich “zamestnávajú” typickým švarcsystémom. Pokiaľ chcete preniknúť do problému, preštudujte si, ako bol financovaný vidiecky lekár za prvej republiky a čo bráni podobný systém presadiť.
V súčasnosti si zodpovednosť za nedostatok všeobecných lekárov všetci prehadzujú ako horúci zemiak – vláda, poisťovne, kraje aj obce. Nikdy sa nedohodnú, pretože za súčasných podmienok problém nemá riešenie. Dá sa iba oddialiť prísunom financií bez trvalého výsledku. Situácia bude stále vážnejšia a bude potrebné siahnuť po núdzových riešeniach.
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch som pracoval v tzv. zubnom autobuse, čo bola plne vybavená zubná ambulancia a v prívese ešte mohla mať zubné laboratórium. Vtedajší OÚNZ Šumperk nám požičiaval túto mobilnú ordináciu na prehliadky a ošetrenie detí v obciach. Myslím si, že stojí za úvahu raz rovnakým spôsobom núdzovo riešiť dostupnosť všeobecných lekárov tam, kde nie sú a nebudú. Pokiaľ by bol všeobecný lekár zamestnancom kraja, zdravotnej poisťovne, zdravotného reťazca, nebolo by problémom mobilnou ambulanciou obchádzať jednotlivé obce. Predstavte si, ako by jasali seniori a spokojnosť občanov by nepoznala hranice, pokiaľ by sa dodržiaval aj cestovný poriadok …
Uverejnené so súhlasom
