Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vykonávaní ambulantných vyšetrení u dospelých pred plánovanými zdravotnými výkonmi s potrebou anestéziologickej starostlivosti

Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vykonávaní ambulantných vyšetrení u dospelých   pred plánovanými zdravotnými výkonmi s potrebou anestéziologickej starostlivosti

Dňa: 10. júna 2014

Číslo: 12 826/2014-SZ

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva toto odborné usmernenie:

Čl. I

                                                                 Účel a cieľ odborného usmernenia

Účelom tohto odborného usmernenia je ustanoviť jednotný postup prípravy pacienta pred plánovanými diagnostickými alebo liečebnými výkonmi s potrebou anestéziologickej starostlivosti, ktoré znesú odklad bez rizika z omeškania (ďalej len „plánované zdravotné výkony“) v rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti v termíne stanovenom poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Cieľom prípravy pacienta je vyhodnotiť  jeho zdravotný stav, posúdiť riziko plánovaného zdravotného výkonu podľa prílohy č. 1 a navrhnúť prípravu pacienta tak, aby sa  zaistila kvalitná anestézia, bezpečnosť pacienta a znížilo riziko vykonania plánovaného zdravotného výkonu na čo najnižšiu mieru.

Čl. II

                                              Ambulantné vyšetrenia pred plánovanými zdravotnými výkonmi

(1)    Úlohou diagnostických alebo liečebných vyšetrení pred plánovanými zdravotnými výkonmi je:

a)  zistiť aktuálny zdravotný stav pacienta,

b)  posúdiť riziko plánovaného zdravotného výkonu vo vzťahu k základnej chorobe,

c)  navrhnúť prípravu pacienta tak, aby sa riziko plánovaného zdravotného výkonu minimalizovalo.

(2) Ambulantné vyšetrenia pred plánovanými zdravotnými výkonmi pozostávajú z:

a)  vyšetrenia ošetrujúceho lekára, ktorý indikoval plánovaný zdravotný výkon (ďalej len „indikujúci lekár“),

b)  základného lekárskeho vyšetrenia,

c)  lekárskych konzílií (ďalej len „konziliárne vyšetrenia“)[1]) lekármi špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ak sú potrebné.

Čl. III

                                                                      Vyšetrenie indikujúcim lekárom

(1)    Indikujúci lekár poučí pacienta o príprave pred plánovaným zdravotným výkonom vo vzťahu k typu a rizikám plánovaného zdravotného výkonu, vrátane užívania liekov.

(2)    Indikujúci lekár podľa povahy plánovaného zdravotného výkonu odošle pacienta k všeobecnému lekárovi, s ktorým má pacient uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu[2]) (ďalej len „všeobecný lekár“) s cieľom vykonania základného lekárskeho vyšetrenia.

(3)    Indikujúci lekár v správe[3]) uvedie aj údaje o type plánovaného zdravotného výkonu, predpokladanom spôsobe anestézie, plánovanom dátume realizácie plánovaného zdravotného výkonu, špecifických požiadavkách na laboratórne, pomocné alebo konziliárne vyšetrenia vo vzťahu k typu a rizikám plánovaného zdravotného výkonu. Indikujúci lekár poučí pacienta, aby o základné lekárske vyšetrenie požiadal všeobecného lekára najneskôr 21 dní pred stanoveným termínom plánovaného zdravotného výkonu.

(4)    Indikujúci lekár môže navrhnúť laboratórne a  pomocné vyšetrenie.

Čl. IV

                                                                          Základné lekárske vyšetrenie

(1)    Základné lekárske vyšetrenie je súbor vyšetrení, ktoré vykonáva všeobecný lekár,  internista alebo anesteziológ. Základné lekárske vyšetrenie pozostáva z anamnézy, kompletného fyzikálneho vyšetrenia pacienta, zhodnotenia laboratórnych, pomocných a konziliárnych vyšetrení.

(2)    V rámci základného lekárskeho vyšetrenia (anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, dostupné údaje zo zdravotnej dokumentácie pacienta) lekár vykonávajúci základné lekárske vyšetrenie  vykoná  základné laboratórne a pomocné vyšetrenia podľa prílohy č. 2 alebo rozhodne o potrebe vykonania ďalších laboratórnych, pomocných alebo ďalších konziliárnych vyšetrení súvisiacich s plánovaným zdravotným výkonom[4] nad rámec prílohy č. 2 podľa zdravotného stavu pacienta a typu operačného výkonu.

(3)  Záver základného lekárskeho vyšetrenia obsahuje

a)  celkové zhodnotenie zdravotného stavu,

b)  sumarizáciu výsledkov laboratórnych, pomocných a konziliárnych vyšetrení,

c)  návrh o predbežnom zaradení pacienta do skupiny podľa klasifikácie celkového fyzického stavu pacienta podľa prílohy č. 3 tohto odborného usmernenia.

Čl. V

                                    Konziliárne lekárske vyšetrenia súvisiace s plánovaným zdravotným výkonom

(1)    Cieľom konziliárneho vyšetrenia súvisiaceho s plánovaným zdravotným výkonom je posúdenie zdravotného stavu pacienta lekárom špecialistom v príslušnom špecializovanom odbore (ďalej len „konziliárny lekár“) so zameraním na zistenie schopnosti tolerancie záťaže jednotlivých orgánových systémov vo vzťahu k plánovanému zdravotnému výkonu, návrh a vykonanie prípravy pacienta tak, aby sa riziko plánovaného zdravotného výkonu minimalizovalo.

(2) Konziliárny lekár v rozsahu svojej špecializácie indikuje, vykonáva a kontroluje realizáciu všetkých ním vyžiadaných laboratórnych, pomocných a iných konziliárnych vyšetrení potrebných k zisteniu aktuálneho zdravotného stavu pacienta, posúdenia rizika a prípravy pacienta pred plánovaným zdravotným výkonom.

Čl. VI

Anestéziologické vyšetrenie

(1)  Anestéziologické vyšetrenie je posúdenie zdravotného stavu pacienta pred plánovaným zdravotným výkonom, ktorého cieľom je zaistiť kvalitnú anestéziu a bezpečnosť pacienta, a tým znížiť riziká z nej vyplývajúce na čo najmenšiu mieru. Súčasťou anestéziologického vyšetrenia je definitívne zaradenie pacienta do skupiny podľa klasifikácie celkového fyzického stavu pacienta podľa prílohy č. 3.

(2) Anestéziologické vyšetrenie zabezpečuje pacientovi pred plánovaným zdravotným výkonom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý bude plánovaný zdravotný výkon realizovať.

Čl. VII

V prípade nedodržania termínu plánovaného zdravotného výkonu zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý ho mal vykonať, tento vykoná opakovanú prípravu pacienta.

Čl. IX

Účinnosť

Odborné usmernenie nadobúda účinnosť dňom uverejnenia vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Zuzana Zvolenská, v.r. ministerka

 

Príloha č. 1 k odbornému usmerneniu č. 12826/2014-SZ

Odhad chirurgického rizika

Nízke riziko < 1%* Stredné riziko 1-5%* Vysoké riziko > 5%*
Operácie prsníka

Abdominálne operácie

Stomatologické zákroky

Operácie karotíd

Operácie endokrinných orgánov

Periférna arteriálna angioplastika

Očné operácie

Endovaskulárna reparácia aneuryzmy

Gynekologické operácie

Operácie hlavy a krku

Rekonštrukčné operácie

Neurologické/ortopedické operácie – veľké

(operácie bedrového kĺbu a chrbtice)

Operácie aorty a veľké vaskulárne operácie

Ortopedické operácie – malé

(Chirurgia kolena)

Transplantácie pľúc, obličiek, pečene

Vaskulárne operácie periférnych artérií

Urologické operácie – malé

Urologické operácie – veľké

*Riziko vzniku infarktu myokardu a kardiálneho úmrtia do 30 dní po operácii (Zdroj: Poldermans, D. et al: European Heart Journal 2009;30: 2769–2812, Európska kardiologická spoločnosť)

Príloha č.2 k odbornému usmerneniu č. 12826/2014-SZ 

Základné laboratórne a pomocné vyšetrenia

základné vyšetrenia charakteristika vek pacienta

laboratórne vyšetrenia

 

krvný obraz

sodík a draslík v sére

kreatinín v sére

glykémia

pečeňové enzýmy: ALT, GMT

HBsAg

INR

všetky vekové skupiny
EKG všetky vekové skupiny
RTG hrudníka nad 60 rokov

 

Príloha č. 3 k odbornému usmerneniu č. 12 826/2014-SZ

Klasifikácia celkového fyzického stavu pacienta podľa ASA* a orientačný čas platnosti vyšetrení**

Skupina

Klasifikácia fyzického stavu pacienta

Čas platnosti vyšetrení

ASA 1

Zdravý pacient bez patologického klinického (psychosomatického) a laboratórneho nálezu.

Patologický proces, pre ktorý má byť operovaný, je lokalizovaný a nespôsobuje systémovú poruchu

1 mesiac, pokiaľ počas tejto doby neprebehlo u pacienta interkurentné ochorenie

ASA 2

Mierne až stredne závažné systémové ochorenie, pre ktoré je pacient operovaný, prípadne vyvolané iným patofyziologickým procesom bez zmeny výkonnosti a funkcie orgánov.

14 dní, pokiaľ počas tejto doby neprebehlo u pacienta interkurentné ochorenie

ASA 3

Závažné systémové ochorenie akejkoľvek etiológie, obmedzujúce pacienta.

7 dní, pokiaľ počas tejto doby nenastala zmena klinického stavu pacienta

ASA 4

závažné, život ohrozujúce systémové ochorenie, ktoré nie je riešiteľné operačným výkonom

12-24 hodín

ASA 5

Moribundný (umierajúci) pacient, u ktorého je operácia posledná možnosť záchrany života. Smrť je pravdepodobná do 24 hodín, či už s operáciou alebo bez nej.

12-24 hodín

* – Americká asociácia anestéziológov

** Odporúčaná časová platnosť vyšetrení je orientačná, vždy sa riadi stavom pacienta a typom operačného výkonu.

Stručný komentár k odbornému usmerneniu MZ SR č. 12 826/2014-SZ so zameraním na prax všeobecného lekára (MUDr. Patrícia Eftimová, MPH, krajská odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo za  Bratislavský samosprávny kraj)

                               Čl. I    

Usmernenie je určené pre plánované výkony (nehrozí riziko z omeškania) u dospelých pacientov (dovŕšený 18. rok života), u  ktorých sa príprava vykonáva ambulantne (nie v nemocnici) a výkon vyžaduje prítomnosť anestéziológa (nielen operačné výkony v celkovej alebo lokálnej anestézii, ale aj vybrané CT vyšetrenia alebo ošetrenia zubov v celkovej anestézii, vrátane analgosedácie, stand by analgézie, kedy anestéziológ dohliada na vitálne funkcie pacienta pri výkone iného lekára a pod.)

                                Čl. II, príloha 1, príloha 2

Úlohou vyšetrení je na základe zdravotného stavu pacienta (príloha 1) a predpokladanej záťaže výkonu (príloha 3) pripraviť pacienta na výkon tak, aby sa riziko výkonu minimalizovalo (napr. vhodnou prípravou pred výkonom). Hodnotenie si vyžaduje integrovaný multidisciplinárny prístup rozličných konziliárov. Zvyčajne tento proces koordinujú anestéziológovia, ktorí sú odborníkmi na špecifické potreby navrhovaného chirurgického zákroku.[5]

                                 Čl. III

V správe od indikujúceho lekára majú byť uvedené informácie o type výkonu, predpokladanom spôsobe anestézie, plánovanom dátume výkonu. Ak indikujúci lekár potrebuje  k tomu, aby výkon  bezpečne vykonal zrealizovať laboratórne, pomocné alebo konziliárne vyšetrenia nad rámec prílohy 2, postupuje podľa Odborného usmernenia MZ SR č. 02032/2014 (pozri predchádzajúci článok).  Na zabezpečenie dostatočného času na prípravu pacienta na výkon  je zvolené obdobie minimálne 21 dní pred plánovaným výkonom, kedy by mal pacient navštíviť svojho všeobecného lekára, aby sa stihli naplánovať a realizovať všetky potrebné vyšetrenia.

                                Čl. IV

Základné lekárske vyšetrenie vykonáva všeobecný lekár, internista alebo anestéziológ – všeobecný lekár má možnosť voľby a môže sa do procesu ambulantnej prípravy pacienta zapojiť. V prípade, že z rôznych dôvodov sa základné vyšetrenie všeobecný lekár neuskutoční, odošle pacienta k internistovi. Potrebné laboratórne a pomocné vyšetrenia vykoná lekár realizujúci základné lekárske vyšetrenie.

                                 Čl. V 

V prípade potreby konziliárnych vyšetrení, konziliár vykonáva návrh  a realizuje prípravu pacienta podľa tohto návrhu.  Potrebné laboratórne a  pomocné  vyšetrenia na vykonanie prípravy sa realizujú podľa Odborného usmernenia MZ SR č. 02032/2014 (pozri predchádzajúci článok).

                                 Čl. VI 

Anestéziologické vyšetrenie pre výkonom zabezpečuje pacientovi poskytovateľ, ktorý výkon indikoval.

                                Príloha č. 1

Citovaná stratifikácia posudzuje riziko operačného výkonu vo vzťahu k vzniku infarktu myokardu a kardiálneho úmrtia do 30 dní po operácii.

                               Príloha č.2

Základné laboratórne a pomocné vyšetrenie predstavujú súbor vyšetrení, ktorý je potrebné zrealizovať pred plánovať výkonom u dospelých s potrebou anestéziologickej starostlivosti, nezávisle na zdravotnom stave pacienta a type operačného výkonu, t.j. je vykonávaný u všetkých pacientov.

                              Príloha č.3 

Klasifikácia ASA posudzuje perioperačné riziko výkonu podľa zdravotného stavu pacienta.



[1])§ 2 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[2]) § 12 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[3]) § 8 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[4]) §8 ods. 5 písmeno b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[5] POLDERMANS, Don, et al. Pokyny pre pre-operatívne vyhodnotenie srdcové riziká a perioperačnej kardiálnej vedenie v non-srdcovej operácii Task Force pre predoperačné srdcovej posudzovanie rizík a perioperačnej srdcový Management v Non-srdcovej chirurgie Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) a schválila Európska spoločnosť anestéziológie (ESA). European Heart Journal , 2009, 30.22: 2769-2812.