Farmafirmy odtajnili, koľko platia lekárom

3-271931c94150a89205fc53e3163cd522285b4ba0

V zdravotníctve padlo dlhoročné tabu. Farmaceutické firmy zverejnili, ako sponzorujú lekárov či lekárnikov, prvýkrát pridali aj ich menný zoznam. Z údajov vyplýva, že na podporu dali 26,4 milióna eur, najväčšia časť asi 17,5 milióna eur išla na klinické testy liekov. Zo zvyšku hradili firmy kongresy a zber informácií od lekárov, týkajúce sa chorôb či počtov pacientov, ako aj poradenstvo v ambulancii.

Sponzoring, ktorý publikovala Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu, obsahuje dáta za minulý rok. Do databázy prispelo tridsať firiem združených v asociácii. Zdravotníkom aj organizáciám hradili kongresy, registračné poplatky, náklady na ubytovanie a cestovanie. Okrem toho im boli vyplatené peniaze aj v hotovosti za poradenstvo či prednášky.

Denník Pravda natrafil na mená niekoľkých lekárov, ktorí sa ocitli na zoznamoch dvoch aj troch farmafiriem. Celkovo každý jeden zinkasoval aj do 30 tisíc eur za rok.

„Zdravotnícki pracovníci a farmaceutický priemysel dlhodobo spolupracujú na tom, aby sa k pacientom dostávali moderné a bezpečné lieky. Cez zverejňovanie prevodov plnení chceme posilniť dôveru verejnosti v tieto vzájomné vzťahy,“ vysvetlil Branislav Budke, predseda dozornej rady asociácie. Sprístupnenie týchto informácií považuje prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková za prínosné. „Každý pacient by mal mať právo dozvedieť sa z verejne dostupných zdrojov, ktoré podujatia zdravotnícki pracovníci navštevujú.“ Pacient si môže zistiť, či a ako sa jeho lekár vzdeláva.

Kafková poukazuje aj na ďalšiu výhodu. „Ak je pacient, napríklad diabetik, dvakrát do roka prestavovaný na inú liečbu a nie je na to dôvod, môže pátrať, či lekár nie je motivovaný nejakou farmaceutickou firmou.“ Zároveň podotkla, že týchto prípadov v súčasnosti nie je až tak veľa a samotný farmaceutický biznis má svoj etický kódex.

Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej je otázka, do akej miery sa tieto informácie dostanú k bežným ľuďom a ako ich budú vyhľadávať. „Vzdelávanie lekárov je v záujme pacientov. Táto forma podpory je asi niečo, čo ľudia uvítajú. Myslím si, že verejnosť by skôr zaujímali dary nefinančného charakteru, ktoré priamo nesúvisia so vzdelávaním,“ mieni sociologička.

V zozname asociácie sa ocitli tí, ktorí môžu predpisovať, kupovať, poskytovať alebo podávať lieky – teda lekári, ošetrovatelia, sestry, farmaceuti aj zdravotnícke organizácie. Ich mená sú publikované iba s ich súhlasom. Pri nepeňažnom sponzorstve (kongresy) s uverejnením mena a sumy súhlasilo asi 70 percent lekárov, v prípade hotovostnej platby to bolo ináč. Súhlasilo len 30 percent z nich.

Napríklad spoločnosť Janssen Cilag/Johnson Johnson podporila vlani 80 lekárov, ktorí dali súhlas so zverejnením údajov. Väčšinou išlo o platby za kongresy, registračné poplatky aj náklady na ubytovanie a cestovanie. Sumy sa pohybovali rôzne, od 41 až do 3 700 eur. Väčšina dostala približne do tisíc eur. Asi ôsmim odborníkom spoločnosť zaplatila od 1 300 do 3 700 eur. Prevažne išlo o internistov, hepatológov a gastroenterológov. Desiatka lekárov dostala peniaze v hotovosti za prednášky.

Prilepšili si od 340 do 2 000 eur. Ďalších 80 lekárov nechcelo zverejniť meno ani sumy, koľko im spoločnosť prispela. Celkovo im vyplatila sumu 119-tisíc eur.

Boehringer Ingelheim zverejnila zoznam takmer 90 lekárov. Najvyššie sumy vynaložila za poplatky a konzultácie. Celkovo lekárom zaplatila viac ako 530-tisíc eur. Niektorí dostali aj šesť- či sedemtisíc eur. Najvyššiu sumu, akú lekár dostal, bola 12-tisíc eur.

Zoznam výrobcu GlaxoSmithKline (GSK) obsahuje asi 500 zdravotníckych pracovníkov. „Sme presvedčení, že zverejnené údaje prispejú k lepšiemu pochopeniu spolupráce farmaceutického priemyslu so zdravotníckymi pracovníkmi a zdravotníckymi zariadeniami,“ píše sa v stanovisku spoločnosti. Väčšina zdravotníkov dostala do tisíc eur. Jednej tretine firma prispela od tritisíc eur vyššie. Najviac 10-tisíc či 11 400 eur dostali pneumologička aj infektológ za poradenstvo.

Sponzorské príspevky dostali aj viaceré nemocnice či organizácie. Napríklad Martinské centrum imunológie si prilepšilo o 7-tisíc eur, bardejovská nemocnica o 9 400 eur, Slovenská lekárska spoločnosť o 4 600 eur, Slovenská zdravotnícka univerzita o viac ako 9-tisíc eur, Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť SLS dostala sponzorský príspevok až 40-tisíc eur.

Asociácia súkromných lekárov uvádza, že lekári od farmafiriem dostávajú peniaze len za prácu, ktorú vykonali. „To znamená, že zozbierali dáta, pripravili prednášku a odprednášali ju v slovenskom alebo cudzom jazyku na odbornom podujatí celoeurópskeho alebo celosvetového meradla, prezentujú slovenské zdravotníctvo a odborné skúsenosti vo svete,“ hovorí prezident Marián Šóth. Ide podľa neho prevažne o granty celosvetovo určené na sledovanie farmakoterapie, respektíve výskum liekov.

Lekári kongresy musia absolvovať, pretože sa musia vzdelávať. Za 5 rokov je povinný zdravotník dosiahnuť 250 kreditov. Ak ich nesplní, môže mu samospráva na základe lekárskej komory pozastaviť povolenie na činnosť. „Za jednu hodinu vzdelávania (mimo pracovného času) je 1 kredit, preto je pre mnohých výhodnejšie absolvovať kongres, seminár cez víkend za 10 a viac kreditov,“ vysvetľuje Šóth. Kongresové poplatky pre lekára sa pohybujú od 100 do 1 000 eur. Prezident súkromných lekárov tvrdí, že to určite nie je pre lekára turistika, ale získanie najnovších diagnostických a terapeutických poznatkov, ktoré uplatňuje pre pacientov. Okrem odborných podujatí, financie vynakladajú aj na odbornú literatúru. „Ak spoločnosť prispeje lekárovi na kongres a pritom zdaní adekvátnu časť, nevidím v tom problém, je to legálne,“ dodal s tým, že nemá vedomosti o tom, že by lekári nesúhlasili so zverejnením svojho mena.

Šóth tiež vylúčil, že by lekári uprednostňovali predpisovanie liekov tej farmafirmy, ktorá im zaplatila kongres.

Podľa nových pravidiel, ktoré platia od začiatku tohto roka, budú výrobcovia liekov povinní zverejňovať mená všetkých lekárov, ktorým finančne prispejú. Za prvý polrok tohto roka tak musia údaje nahlásiť Národnému centru zdravotníckych informácií do konca júla.

Autor: Zlatica Beňová, Žaneta Janečková

Zdroj: pravda.sk

Foto: pravda.sk