Európa vyzýva: verejné zdravotníctvo treba posilniť, nie redukovať

IMG_8578Jednou z kľúčových tém Európskej vedeckej konferencie o aplikovanej epidemiológii, ktorá sa uplynulý týždeň konala pod záštitou ECDC (Európske centrum pre prevenciu a kontrolu prenosných ochorení – European Centre for Disease Control) vo švédskom Štokholme, bola pripravenosť krajín na mimoriadne situácie vo výskyte prenosných ochorení a v tej súvislosti posilňovanie štruktúr verejného zdravotníctva v krajinách EÚ. Táto téma, ktorú pred plénom takmer 600 odborníkov z krajín EÚ prezentoval profesor z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny, skúsený epidemiológ Peter Piot, sa v súvislosti s možnými zmenami v štruktúre slovenského verejného zdravotníctva významne dotýka aj našej krajiny.

„Tento odborník, ktorý celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil likvidácii a analýzam epidémií po celom svete upozorňuje, že práve teraz je čas na to, aby si jednotlivé krajiny EÚ budovali kvalitné inštitúcie verejného zdravotníctva, obsadené skúsenými, erudovanými odborníkmi. Nielen epidemiológmi, ale aj špecialistami iných odboroch verejného zdravotníctva, ktoré súvisia s riešením mimoriadnych situácií, akými sú epidémie, zavlečenie exotických nákaz či iné mimoriadne situácie vo výskyte prenosných ochorení“, povedala riadna členka poradného zboru ECDC, vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová.

Pripravenosť krajín na mimoriadne situácie vo výskyte prenosných ochorení je veľmi dôležitá, žiadna krajina nesmie strácať čas a musí sa práve v čase pokoja a relatívne priaznivej epidemiologickej situácie pripravovať na mimoriadne situácie. Krajiny, ktoré zanedbávajú túto prípravu a  snažia sa dopĺňať svoje kapacity a dokonca posilňovať svoje inštitúcie, až keď sa niečo stane, nezvládajú veľké epidémie prenosných chorôb. Dnes už veda poskytuje obrovské možnosti zvládať epidémie, rýchlo ich diagnostikovať, rýchlo prijať opatrenia, rýchlo ich ohraničiť výskyt, alebo ho úplne zastaviť. Žiaľ, krajiny nie sú schopné tieto opatrenia aplikovať a rutinne používať. Je to výzva, aby krajiny posilnili svoje kapacity v pripravenosti na mimoriadne situácie.

Slovensko má v súčasnosti veľmi dobrú sieť inštitúcií, ktoré sa venujú problematike verejného zdravotníctva. Má 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva a na každom je zriadené oddelenie epidemiológie so vzdelanými odborníkmi. Navyše sú pravidelne doškoľovaní v problematike zvládania mimoriadnych situácií.

„Dobrá je aj sieť mikrobiologických laboratórií pracujúcich vo verejnom zdravotníctve, možno niekedy zaostáva prepojenie s laboratóriami pracujúcimi mimo siete verejného zdravotníctva, ale tam sa ľahko dá dosiahnuť užšie prepojenie, keďže sa už budujú elektronické mostíky medzi nimi a epidemiologickým informačným systémom. Bolo by neprezieravé a nevhodné túto pripravenú a dlhé roky budovanú sieť verejného zdravotníctva práve v čase, keď Európa vyzýva k jej posilneniu, oslabiť. Treba si navyše uvedomiť, že SR je osadené v centre Európy, teda v priestore, na ktorom momentálne prebieha veľká migrácia obyvateľstva“, konštatuje MUDr. Avdičová.

Dodáva, že prichádzajú k nám migranti z rôznych krajín, teda zavlečenie chorôb je reálne. Naliehavosť výzvy vyplýva hlavne z toho, že si európski odborníci uvedomujú veľké riziká, ktoré predstavujú mohutné súčasné pohyby obyvateľstva, súvisiace jednak s nestabilnou politickou situáciou v mnohých krajinách, či s prírodnými katastrofami. Byť pripravený na zvládnutie mimoriadnych situácií dostatočnou kapacitou odborníkov verejného zdravotníctva je aj pre Slovensko veľká výzva. V súčasnosti tieto kapacity máme a bolo by neprezieravé, keď Európa vyzýva tieto štruktúry posilniť, aby sme ich redukovali.

Autor: PK

Ilustračné foto: archív