Nespavosť, resp. poruchy spánku sú jedným z najčastejších problémov riešených v ambulantnej praxi. A netýkajú sa iba seniorov, ako sa traduje. Problémy so zaspávaním, nekvalitným spánkom s častým nočným prebúdzaním alebo poruchami biorytmu majú ľudia v strednom i mladom veku. Podľa dostupných údajov iba v USA trpí nespavosťou až 30% populácie, preto je užívanie hypnotík oveľa častejšie ako v minulosti a trend trvale stúpa.
Na kongrese o srdcovom zlyhávaní Heart Failure Congress 2014 v Aténach sa vedci zhodli na tom, že hypnotiká signifikantne zvyšujú riziko infarktu myokardu u pacientov s poruchou diastolickej funkcie. Tento fakt pravdepodobne súvisí aj so skutočnosťou, že pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami, resp. s kardiálnym zlyhávaním majú kvalitu spánku ovplyvnenú aj základným ochorením. Napríklad iba v USA je zhruba 5,1 milióna pacientov, ktorí sa liečia na srdcové zlyhávanie. Ako referoval Dr. Masahiko Setogushi z Ústrednej všeobecnej nemocnice v Tokyu, jeho výskumný tím sledoval práve túto skupinu pacientov. Zistil, že väčšina z nich sa vracia z nemocnice do domáceho prostredia s množstvom liekov, napr. antihypertenzív, kardiák, antiagregancií, antiarytmík a podobne.
Dr. Setoguchi a jeho tím sledovali 111 pacientov so srdcovým zlyhávaním v Tokyo Yamate Medical Center medzi rokmi 2011 až 2013. Údaje, ktoré o týchto pacientov získali, analyzovali a vyhodnocovali sa týkali ich EKG záznamov, RTG hrudníka, echokardiogramov, laboratórnych výsledkov a výsledkov iných pomocných vyšetrení. Pacienti boli rozdelení do dvoch skupín – u jednej z nich bola pred zaradením do štúdie zistená porucha diastolickej funkcie myokardu a u druhej zníženie ejekčnej frakcie. Tím sledoval pacientov od 180. dňa ich prepustenia z nemocnice, aby mohol vyhodnotiť ich adaptáciu v domácom prostredí.
Užívanie hypnotík zvýšilo riziko rehospitalizácie a náhlej smrti z kardiálnych príčin
U pacientov v oboch skupinách vedci sledovali vplyv hypnotík (benzodiazepínových hypnotík) počas ich pobytu mimo nemocničného lôžka. Pacienti, ktorí pravidelne užívali benzodiazepíny a súčasne boli liečení pre poruchu diastolickej funkcie myokardu, mali osemkrát častejší výskyt rehospitalizácie pre kardiálne zlyhávanie, resp. sa u nich vyskytla náhla smrť z kardiálnych príčin ako v skupine pacientov, ktorí hypnotiká neužívali. V druhej skupine pacientov so zníženou ejekčnou frakciou však takýto vývoj nebol zistený.
“Benzodiazepínové hypnotiká môžu mať kardiodepresívny účinok”, povedal v súvislosti s publikovanými výsledkami Dr. Setoguchi. Jeho tím však plánuje vo výskume pokračovať – nielen pre to, že získané zaujímavé výsledky, vzbudzujú ďalšie otázky, ale aj preto, že počet sledovaných pacientov považuje za nedostatočný. Ďalším zaujímavým faktom identifikovaným počas výskumu bolo zistenie, že pacienti so zníženou ejekčnou frakciou užívajúci antihypertenzíva (ACE-inhibítory) vykazovali o štvrtinu nižšie riziko náhlych kardiálnych príhod než pacienti, ktorí ACE-inhibítory neužívali.
Zdá sa, že pacienti užívajúci hypnotiká, ktorí sa zároveň liečia na kardiálne ochorenia by mali byť pri ich konzumácii výrazne opatrní. Hoci sa jedná o štúdiu na malom súbore pacientov, predsa naznačuje, že polypragmázia pacientov s poruchami spánku by mala byť výrazne redukovaná. Súčasne je dôležité, aby o týchto zisteniach vedeli aj samotní pacienti, ktorí sa u svojho lekára často neodkloniteľne dožadujú predpisu hypnotík. Neraz však stačí správna životospráva, úprava denného režimu a terapie, aby sa poruchy spánku eliminovali.
Autor: poly
Foto: fotolia.com
