“Nakoľko sa v praxi vyskytli nejednoznačnosti týkajúce sa nezlučiteľnosti funkcií najvyšších predstaviteľov vysokých škôl, resp. fakúlt, navrhuje sa túto interpretačnú nejasnosť odstrániť a vymedzenie nezlučiteľnosti ustanoviť priamo zákonom,” vysvetlila Cséfalvayová. Nezlučiteľnosť je v súčasnosti podľa jej slov upravená len vo vzťahu k členom akademického senátu vysokej školy a k členom akademického senátu fakulty. Koaličná poslankyňa je presvedčená, že vedúca funkcia je plnohodnotným postom, vyžaduje plné pracovné nasadenie a necháva minimálny priestor pre ostatnú pracovnú realizáciu. “Je v záujme vysokej školy, aby jej vedúci predstaviteľ venoval plnú pozornosť pracovnému výkonu na mieste, kde zastáva vedúcu funkciu,” tvrdí.
Ministerstvo školstva vyjadrilo súhlas s návrhom poslankyne, ku ktorému však má pripomienky. Takto široko koncipovaná nezlučiteľnosť môže podľa rezortu do určitej miery obmedzovať súbežné pedagogické a vedecké pôsobenie rektorov a dekanov, nakoľko “iným vedúcim zamestnancom” môže byť napríklad vedúci katedry či vedúci ústavu, a podobne.
„Za predpokladu, že by sa nezlučiteľnosť vzťahovala aj na tieto pozície, pre týchto ‘vedúcich zamestnancov’ by bola funkcia rektora alebo dekana menej atraktívna,“ argumentuje ministerstvo. Z návrhu preto odporučilo vypustiť “iných vedúcich zamestnancov”. Zároveň upozornilo na skutočnosť, že zmena môže zasiahnuť akademických funkcionárov, ktorí budú vykonávať funkciu v čase nadobudnutia účinnosti zmeny. Odporučilo preto doplniť do návrhu prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa novela nebude vzťahovať na toho, kto bol do funkcie ustanovený pred jej účinnosťou.
Návrh novely nezakazuje pracovný pomer s inou verejnou, štátnou či súkromnou vysokou školou. “Iba jednoznačne oddeľuje riadiace funkcie od ostatných pracovných povinností vysokoškolského pedagóga, pri ktorých je medziuniverzitný transfer skôr pozitívny. Naopak, viacnásobný výkon vedúcej funkcie je kontraproduktívny,” uviedla Cséfalvayová.
Poslankyňa konštatuje, že je potrebné zamedziť kumulovaniu vedúcich funkcií v rukách jednej osoby. “Dôsledkom tohto negatívneho fenoménu je okrem diskutabilnej schopnosti reálneho plnohodnotného výkonu i klesajúca transparentnosť. Primárne je potrebné obmedziť kumulovanie pozícií v rámci jednej vysokej školy, keď jedna osoba by mala zastávať len jednu vedúcu funkciu. Predkladaná novela zákona tak vylučuje samokontrolu, ktorá vzniká napríklad vo vzťahu dekan a vedúci katedry. Takisto, ak osoba zastupuje vedúce posty na viacerých vysokých školách, hrozí jej konflikt záujmov,” dodala Cséfalvayová.
