MUDr. János Icsó, CSc. – Košice

Money, money, money

Tak, ako roky ubiehajú, tak ubiehajú paralelne aj problémy, aj dlhy zdravotníctva bez podstatnej zmeny. Ľudia ich sledujú s relatívne veľkým záujmom, pretože sa dotýkajú prakticky celej populácie. Cez médiá sa občas dostávajú na verejnosť skutočnosti odhaľujúce nezodpovedné rozhadzovanie verejných financií, ex post ale často zistíme, že prípad bol nafúknutý a nešlo o žiaden kriminálny čin, skôr len o snahu obísť nejaký hlúpy predpis či nariadenie v záujme udržať sa ekonomicky nad hladinou. Ľudia, ktorí ponúkajú svoje zaručene spoľahlivé recepty na záchranu zdravotníctva, kritizujú súčasných manažérov, ktorí nedokážu adekvátne manipulovať s peniazmi, ani rozdeľovať, ani investovať, ani nakupovať. Piešťanské CT bolo už komentované z každej strany, výsledok týchto komentárov, zdá sa mi, je neutrálny. Nešlo o kriminálny čin, o bezohľadné rozhadzovanie peňazí, skôr to bol nie celkom legálny ekonomický “priestupok”, aký sa praktizuje na celom Slovensku. Na obchodoch s tetou Ankou sa rozzúrili niektoré indivíduá, ktorým vadili hlavne príbuzenské vzťahy – ale tie isté obchodné transakcie by zrejme boli prebehli s inými subjektmi v inej situácii, a nikto by ani neštekol, ak by to  bola vlastná teta. Klinika Kostka je už iná téma, verejné pohoršenie je oprávnené. Je to podvádzanie a drzé zlodejstvo zároveň. Zaslúžili by si príslušnú “pochvalu” tí, ktorí o tom vedeli, ale nevadilo im to.

Neviem, či je to pravda alebo výmysel, ale o Rockefellerovi sa hovorilo, že zdvihol cent zo zeme, ktorý tam našiel. Podobne sa chovajú aj ekonómovia, ktorí bojujú za DRG systém, len motivácia je iná. Ide o to, aby každý bol spravodlivo odmenený za vykonanú prácu, hoci aj o jeden cent. Podľa tohto spravodlivého systému na jednom internom oddelení hospitalizujú pacienta so zápalom pľúc, liečia antibiotikami a príslušnými ďalšími liekmi, sesterská starostlivosť je dobrá pacient sa udraví a o týždeň ide domov. Vyúčtujú poisťovni náklady podľa DRG, povedzme 400€.

Na inom internom oddelení je rovnaký pacient so zápalom pľúc liečený lajdácky, sesterská starostlivosť je podpriemerná, takže pacient cestou na záchod, keďže mu nikto nepomáhal a spadol, si zlomil si krčok stehennej kosti a zostal na lôžku s dekubitmi. Nasledoval osteosyntéza, preväzy a rehabilitácia. Prepustený bol o 4 týždne a mal šťastie, že prežil. Poisťovni vyúčtovali 1800 € lege artis, čiže lajdáci dostali 4x viac za lajdácku prácu. K tomu vedie DRG systém, ktorý tak netrpezlivo očakávame.

E-health čiže fatamorgána, ako ho nazval Dr. Petko, je ešte väčší rébus, na vlastnej koži sme ho ešte neskúšali. Neviem, akú má konkrétnu úlohu, viem o ňom toľko, že už stál niekoľko miliónov eur a ešte bude stáť ďalších niekoľko miliónov. Že nezlepší kvalitu zdravotníctva, to viem určite, naopak, zhorší ju. Pretože budeme mať na pacienta ešte menej času než doposiaľ a v elektronickej dokumentácii bude ešte väčší cirkus, než je teraz.

Dlhy nemocníc stále rastú, aj budú rásť. Lebo liečime svojich pacientov ako v západnej Európe, rovnako drahými liekmi a takou istou drahou technikou ich diagnostikujeme. A financie na to nemáme. Z toho dôvodu riaditeľ nemocnice každé ráno nasadne na svojho vychrtlého koňa a bojuje svoj dopredu prehratý donquijotský boj o peniaze, ktoré určite nedostane. A keby aj, tak určite menej než potrebuje pre pacienta, personál, pre normálny chod nemocnice. Chcel by zvýšiť platy svojim lekárom, sestrám aj ostatnému personálu, ale nemá z čoho. Preto je nepopulárny, neobľúbený, a teda aj neschopný, pri najbližšej príležitosti ho odvolajú, lebo už našli ďalšieho namiesto neho obetného baránka.

Berieme z platov sestier, lekárov aj ďalšieho personálu, aby sme mohli zaplatiť drahú diagnostiku a drahú liečbu. Nemáme inú možnosť, taká je realita v strednej Európe a podľa toho sa musíme chovať. Preto musíme šetriť rozumne a poctivo a zdvihnúť aj jeden cent zo zeme ako Rockefeller. Modernú medicínu nemôžeme vymeniť len za dobré slovo a akupunktúru, ľudové liečiteľstvo či šamanov. Šetriť liekmi a diagnostikovať racionálnejšie – to nám diktuje logika, ale je to slabá náplasť. Nechcime od žiadneho ministra, že zastaví zadlžovanie, lebo je to non sense. Nemocnice živoria a obracajú každé euro aj trikrát. Pacienti sú chudobní, hlavne tí starí, preto z nich neťahajme príplatky. Stáva sa aj to, že kvôli príplatkom neužívajú lieky, ani ich z lekárne nevyberú, lebo nemajú na to.

S takým finančným základom, akým disponuje naše zdravotníctvo, je vylúčené, že sa zadlžovanie zastaví. Musel by sa tento nefunkčný systém, táto spráchnivená konštrukcia rigidného slovenského zdravotníctva, ako ho nazvala Dr. Palušková, od základu zmeniť a musíme ho zmeniť aj my sami. Nehľadajme vzory v západnej Európe, kde je dostatok zdrojov, z ktorých vedia financovať dlhé roky dobre zabehané funkčné zdravotníctvo. Naše zdravotníctvo môže mať rovnakú kvalitatívnu úroveň, avšak za menej peňazí, to znamená vymyslieť niečo lepšie a dokonalejšie. Stále počúvame, že peňazí je dostatok, len unikajú rôznymi cestičkami. Netrúfam si odhadnúť, kto je za to zodpovedný, ale logika hovorí, že by to mal ustrážiť štát. A treba určiť priority. Priorita č. 1 nie je E-health, DRG, ani bratislavská univerzitná nemocnica, ktorá sa s každou vládou mení, ale sesterské platy. Bez dostatočného množstva kvalitných sestier nikdy nebude kvalitné zdravotníctvo, preto ich musíme prilákať späť z Rakúska, Nemecka a Česka. Prioritou č. 2 je odovzdať moc aj peniaze do rúk štátu, ktorý je zodpovedný za zdravie obyvateľstva. Pokiaľ o peniazoch budú rozhodovať riaditelia poisťovní, rôzne finančné skupiny a minister sa na to bude pozerať z boku, tak budeme stále tam, kde sme teraz, čiže bez právomoci a s prázdnymi vreckami. Bývalá ministerka Zvolenská mala snahu v tom urobiť poriadok, ale nenašla podporu. Rozdeliť peniaze v zdravotníctve dokáže každá sekretárka na ministerstve, ktorá ovláda malú násobilku, na to netreba poisťovne. Lebo poisťovne okrem manipulácie s peniazmi nič nerobia, a keď, tak len strpčujú život. Za nadštandard pre majetných pacientov sa nemusí nikto pripoisťovať, to hravo zvládne finančná učtáreň v každej nemocnici. Je mi ľúto, ale moja mienka o zdravotných poisťovniach je stále negatívna, najradšej by som ich videl ďaleko za hranicami Slovenska. Viem o krajinách, kde zdravotníctvo dobre funguje bez poisťovní, ktoré im vôbec nechýbajú. Treťou a ďalšími prioritami sú duplicitné a triplicitné vyšetrenia, ktoré sú jednak neindikované a jednak len naháňajú body na stimuláciu svojej vlastnej ekonomiky. Mohli by sa spomenúť aj záchranky, ktoré by mali prestať slúžiť ako transportéry opilcov, a mnoho iných vecí, ktoré treba napraviť. Ale zdravotníctvo je príliš široké téma, je toho príliš veľa naraz.

Summa summárum: prvoradým cieľom zdravotníctva je pacient – chorý človek, ktorému pomáhať je našou povinnosťou. Tým, ktorí z neho nečestne profitujú, poďakujeme za “spoluprácu” a čím skôr sa s nimi rozlúčime.